Práca snov_Martinka Neubauerová :-)

Keď ma môj kamarát Mariánko Kozák počas mojej dovolenky v Košiciach požiadal, aby som napísala zopár riadkov o mojej práci, bola som veľmi potešená a vďačná za takúto príležitosť podeliť sa aj vami o zážitky a spomienky z cestovania, ktoré je práve jej náplňou.

Volám sa Martina Neubauerová a pracujem ako letuška pre spoločnosť Emirates. Ako som sa k takejto práci dostala? Kade všade lietam?  Keď sa dám niekde s niekým do reči a pri spomenutí môjho zamestnania, dostávam tieto otázky asi najčastejšie. Je to veľmi milé, a také radostné vidieť, že niekto sa zaujíma o to, čo robíte a chce sa o vašej práci dozvedieť viac. Pokúsim sa načrtnúť aspoň v krátkosti, ako táto cesta začala práve u mňa.

   Približne o mesiac to bude rok, čo som ukončila bakalárske štúdium na Prešovskej univerzite a o dva dni po mojej poslednej štátnici  som už sedela vo vlaku do Bratislavy, kde som sa zúčastnila pohovorov na prácu letušky. V prvý deň som šla na pohovor pre Qatar, kde som sa nedostala do tretieho kola. To ma trošku odradilo rozmýšľať o úspechu na ďalší deň,  kedy ma čakala práve spoločnosť Emirates, ktorú som vnímala ako top z leteckých spoločností , a práve kvôli tomu som si netrúfala ísť tam s veľkými ambíciami, čo bolo, ako sa neskôr ukázalo, pravdepodobne aj výhodou. Počas celých troch dní trvania tohto pohovoru som bola sama sebou, brala som to iba ako príležitosť a dobrú skúsenosť, či by to vyšlo alebo nie.  Mala som stále v pláne pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni a zamestnať sa ako učiteľka anglického jazyka a dejepisu. O dva týždne, v deň a doslova v momente mojej promócie, mi ale zvonil telefón, na ktorom som uvidela predvoľbu zo Spojených Arabských Emirátov. Tú chvíľu budem mať asi do konca života v pamäti. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo, bolo to asi moje najrýchlejšie a najlepšie leto doma, ktoré sa skončilo 22.augusta, kedy som odlietala z Viedne do Dubaja za novým dobrodružstvom.

   Po 7 týždňoch tréningu, sa to už naplno začalo. Jeden deň Paríž, o krátko na to môj sen- Rím, Austrália, Nový Zéland a mnoho ďalších krajín. Prejsť zo študentského života a domova, kde som mala takmer celú moju rodinu a priateľov do krajiny vzdialenej, do krajiny, ktorej jazyku doteraz nerozumiem a hlavne krajiny s úplne odlišnou kultúrou a náboženstvom nebolo ľahké. No ako čas  bežal a hlavne vďaka obrovskej podpore od rodiny som sa tu už takpovediac usadila a zvykla si na život v cudzine.

Práca letušky je pre mňa dobrodružstvom, príležitosťou a hlavne cestou môjho vyzretia, samostatnosti a priblíženia sa aspoň z časti k môjmu zatiaľ neznámemu poslaniu. Ponúka mi vidieť svet, ľudí v ňom a často krát aj ich životné príbehy. Učí ma najmä vážiť si to, že ju mám a ďakovať za takúto príležitosť Bohu a mojím rodičom, bez ktorých by som sa neodhodlala vyskúšať ani pohovor.

 Ale teraz už k samotnej práci. Je to hlavne zamestnanie o ľuďoch a pre ľudí. Učím sa veľkej trpezlivosti a väčšiemu pochopeniu našich odlišností. Mnohokrát si naši pasažieri nesú so sebou rôzne životné príbehy a nie vždy so šťastným koncom. Práca letušky ma baví, či už som na palube alebo ako turistka. Mnohokrát sa cítim po lete veľmi unavená. Vtedy len preležím pol dňa v posteli nevediac, aký deň v týždni je. No tá námaha počas, ako my hovoríme „busy“ letu, stojí za to. A uvedomíte si to najmä vtedy,  keď sa prechádzate po nejakom meste s foťákom na krku, slnečným okuliarmi a obdivujete či už  historické alebo novodobé stavby všade okolo vás. Keď sedíte v úzkej uličke vonku v reštaurácii a vychutnávate si pravé talianske lasagne spolu s pohárom červeného vína ako tomu bolo pred zopár dňami v slnečnom a pre mňa najkrajšom meste Európy - v Ríme. No asi najviac si to všetko uvedomujem, ak si už v Dubaji po lete sadnem a pozerám v notebooku všetky fotky, ktoré som nafotila a sú také plné farieb a radosti. Vtedy si hovorím, že tá diaľka, ktorá ma delí od domova, naozaj stojí za to!

Práca letušky nie je ani náhodou ľahkou prácou ako si väčšina ľudí myslí. Väčšina našich letov je takmer stále plná, čo znamená, že servis pre cestujúcich musí bežať takmer bez prestávky. Samozrejme, záleží aj od destinácie a jej prislúchajúcemu tzv. profilu cestujúcich.  Tým, že naše letenky sú z tej vyššej cenovej kategórie, musí tomu zodpovedať aj kvalita servisu a naša profesionalita. Už počas tréningu sa kládol dôraz na každú oblasť našej práce. Od typovosti lietadiel, cez núdzové situácie, medicínsky tréning až po jednotlivú prácu počas podávania jedla a nápojov. Možno len pre zaujímavosť, v jednom z týchto týždňov sme sa učili aj ako „zneškodniť“ pasažiera, ak by bol výtržnícky a narúšal priebeh pokojného letu. To sme sa riadne zabávali, keď nás tréner učil ako pri stlačení niektorých bodov na tele sa dá človek znehybniť . Celý tréning bol pre mňa osobne veľmi zaujímavý, mali sme si možnosť vyskúšať aj evakuáciu v moderných trenažéroch, v ktorých sme samozrejme potom robili aj skúšky.

   Ak by som mala povedať, kde sa mi najviac doposiaľ páčilo, tak to by som spomenula asi viacero krajín. V podstate, každý kontinent má niečo, čo ma veľmi zaujme, niečo, čo na inom by som nenašla. V Európe, to je asi tá blízkosť k Slovensku a úchvatné historické stavby. Ázia ma láka najmä svojou kuchyňou, ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie. V Afrike to je jednoznačne príroda, ktorá sa mne zdala ako keby nedotknutá človekom, čo sa už vidí málokde. Austrália je jedinečná v mnohých smeroch - príjemným počasím, nádhernými parkami, štýlom obliekania a aj milými ľuďmi. No o tom všetkom a ešte aj o mnohých iných krajinách, ktoré sa mi podarilo navštíviť, by som podrobnejšie napísala nabudúce.

   Teraz, keď sa pozerám na svoj život už od strednej školy, tak musím povedať, že asi som k takejto práci smerovala už dávnejšie.  Práve počas štúdia na strednej škole, ma začala baviť angličtina, v ktorej som pokračovala na Prešovskej univerzite. Popri štúdiu a brigádach som mala mnoho aktivít. Napríklad som angličtinu doučovala  a veľmi často sa mi  podarilo stretnúť a byť s nejakými cudzincami žijúcimi, alebo len prechádzajúcimi Košicami. A ak mi to čas a počasie dovolili, využila som príležitosť ísť niekam na výlet, či už krížom- krážom Slovenskom, alebo v blízkom zahraničí. No asi najdôležitejšie je mať pevnú vôľu v tom, čo chcete dosiahnuť a mať otvorenú myseľ pre čokoľvek, čo vám život prinesie. Nebáť sa chopiť príležitosti, no nezabudnúť ani odkiaľ pochádzate a hlavne ku komu sa stále môžete vrátiť J.

Martinka Neubauerová