Moja skvelá osobná asistentka Deniska

Chcem vám porozprávať o mojej skvelej asistentke Deniske. Poznáme sa už viac ako dva roky. Stretli sme sa v Detskom klube, kde robila dobrovoľnícku službu. Na prvý pohľad som videl, že je to správna žena a má dobré názory na život.

V októbri 2014, keď som sa vrátil z rehabilitačného centra Adely, sme sa nejako dali dokopy J.  Myslím to tak, že mi začala robiť osobnú asistentku J. Hneď sme si sadli. Vďaka nej som začal aktívnejšie žiť, môžem sa slobodne pohybovať, kde  chcem... Rád spomínam na výlet na Hornom Bankove. Boli sme tam sadiť stromčeky, aj na opekačke. Bolo tam veľmi dobre. A potom sa nám stala vtipná príhoda. Šiel som na toaletu do lesa J, no bol tam strmý kopec. Keď sme sa vracali dole tou strminou, Majka stála s foťákom na ceste a kričala – stojtééé, chcem vás odfotiť! No Deniska jej na to – nedááá sa zabrzdiť! Hoci som sa snažil brzdiť aj ja, v tom strmom svahu a pri tej rýchlosti to nešlo. Museli sme Majku sklamať, z fotky nič nebolo. S Deni sme kamaráti, s ňou  sa ani nedá ináč vychádzať, len dobre. Často chodíme do mesta na prechádzky, môžete nás  nájsť v Staromestskej pivárni, kde sme pravidelní hostia, už nás tam poznajú. Niekedy chodí so mnou aj do posilky, spolu ideme aj na nákupy. Je s ňou veselo. Chodí ku mne tak 2 – 4 krát do týždňa. Vždy príde usmiata a  v dobrej nálade. Super spomienky mám na konferenciu v Bratislave. Tam sa Deni namakalaJ , šli sme strmým nájazdom do kopca, na rukách som mal veľkú cestovnú tašku, mala čo robiť. Dosť veľa sme chodili aj po meste. Som strašne rád, že som stretol takú skvelú osobu.

Mišo Seman