V úvode tohoto článku by som chcela poďakovať za to, že som také krásne chvíle môjho života mohla stráviť v Detskom klube a zdieľať s ľuďmi, ktorí sú úžasní. V prvý deň môjho príchodu som sa ocitla v škôlke, z ktorej sala neskutočná sila a energia, čo ma dobila na celý deň. Milovala som ten pocit, keď som mohla detičky niečo naučiť a taktiež som sa naučila niečo od nich aj ja ..
Keď som ich mohla pohladkať či sa pozrieť na tie nádherné deti, ktoré boli a aj sú pre mňa vo chvíľach naozajstnou silou a posunom mojich ďalších krokov vpred. Je to neopísateľný pocit byť medzi deťmi a len tak vnímať ich silu, ich jednoduchosť, hravosť...Každé jedno bolo iné, niečím špecifické, výnimočné, ... Napríklad B. sa na mňa vedela tak pozrieť tými svojimi prekrásnymi očami, že som v tú chvíľu nemohla a vlastne ani nechcela myslieť na nič iné, na žiadne starosti, problémy, jednoducho moje myšlienky smerovali úplne iným smerom. Každý deň jej pohľad a úsmev znamenali pre mňa vývoj môjho ducha, môjho ja, mojej osobnosti k lepšiemu, môj rast. Jej objatia... Je to tak krásne a vďačné dievčatko, ktorému by som pri pohľade splnila aj „nemožné“. O. môj obľúbený chlapček, moje slniečko... Na jeho pohľad nikdy v živote nezabudnem. Cítila som, že je moja spriaznená duša. Niekedy som z neho cítila, že je to osoba s ktorou sa môžem porozprávať o hocičom, osoba ako najlepší kamarát... Chlapček, ktorý akoby mi pohľadom a úsmevom dával odpoveď na všetky moje otázky. S ktorým som mala až priam záchvat smiechu. Dodnes si na to spomínam, situácia, kedy sa stalo niečo vtipné a my sme sa na seba len pozreli a začali sa smiať. Bol to až neuveriteľný smiech, to jednoducho treba zažiť. Neverili by ste, keď to tu takto píšem. Bol to oslobodzujúci pocit. Cítila som sa šťastne a slobodne. Za to zo srdca ďakujem O. Nebudem tu písať o veciach, čo by deti mali alebo nemali, hrať sa na múdru a vzdelanú, čo ani nie som, hovoriť veci, v čom by sa mali rozvíjať a na čo majú danosti, v čom vynikajú, čo ich baví – nebaví, proste chcem len písať o sebe a o skutočných pravdivých veciach, najdôležitejších v tomto o živote, pre ktorý sú podstatné práve takéto momenty, ktoré vás naplnia a možno aj dokážu zmeniť. Pre ktoré svet stojí svetom a pre ktoré sa oplatí existovať, dýchať, žiť.
„ D. pamätám si na moment, keď sme ležali na postieľke a Ty si ma hladkala po vlasoch a tváričke. Cítila som v tej chvíli, že nie som tam ja pre teba, ale ty pre mňa. Viki čítala rozprávku a ty si nevedela spinkať, tak som sa k tebe na chvíľočku pritúlila. Privítala si ma s otvorenou náručou, krásnym pohľadom a úprimným úsmevom. Dívali sme sa do očí dosť dlhú chvíľku, a ja som si vtedy uvedomila, akú silu dokáže dať človek človeku a dieťa obzvlášť. Cítila som túžbu dať ti môj sluch, aby si počula všetky tie krásne zvuky, ktoré nás obklopujú. Dala by som ti všetko. V tej chvíli to bol súčasne aj pocit bezradnosti a bezmocnosti, ktorý ma veľmi trápil. No Ty si ma naučila, že práve taký človek dokáže zmeniť svet. Práve Ty ukazuješ svetu priority, Ty ukazuješ ľuďom, aký by mali byť, práve Ty si tá, ktorú by ľudia mali nasledovať. Ty si taká naša hviezdička, čo nám svieti na cestu. Patrí Ti moje veľké ďakujem a nikdy na Teba nezabudnem“.
Š. a K. – dvaja nerozluční kamaráti. Šikovní a krásni chlapci. Krásne očká, ako hnedé mandličky :-) . Chcem poďakovať pani riaditeľke a pani Marcelke za možnosť dobrovoľníckej činnosti v Detskom klube. Pracovať, spoznať a naučiť sa mnoho vecí do života. Obohatilo ma to a určite posunulo vpred, nasmerovalo kam skutočne chcem ísť, čo v živote chcem robiť. Je to práca s deťmi, v tomto smere sa chcem vzdelávať a žiť v detskom ponímaní, žiť svoj detský sen.
Mery ml.