Dovolenka v Taliansku

Ráno 25. 6. sme sa vybrali do Talianska. Išla som s mamou, bratom a mojou asistentkou. Z Košíc sme vyrazili o siedmej. Cestovali sme autom cez Maďarsko a Slovinsko. Neboli žiadne kolóny, takže cesta nám rýchlo ubiehala. Na chvíľu sme si oddýchli, keď sme zastavili na pumpe v Slovinsku. Celkom sme si urobili dve prestávky. Do nášho kempu sme dorazili podvečer o piatej. Cesta z Košíc do Talianska nám trvala necelých 10 hodín. Ešte v ten podvečer sme sa kúpali v mori.

   Ubytovanie sme mali dopredu objednané. Bývali sme v bezbariérovej chatke v kempingovom areáli Camping Union Lido. Bezbariérový bol celý areál. Počas nášho pobytu sme nemali v ceste žiadne schody alebo prekážku. Tento kemp odporúčam každému vozíčkarovi.

   Po dlhej ceste sme si oddýchli a potom sme išli na veľmi dobrú večeru. Keďže sme nemali zabezpečenú polpenziu, jedlo sme si niekedy varili sami. Inokedy sme sa išli najesť do reštaurácie. Po večeri sme si zvykli dať zmrzku v reštaurácii, kde bola veľká čokoládová fontána. Počas večerných prechádzok  sme sa išli najesť vždy do inej reštaurácie s výhľadom na more.

   Na druhý deň sme všetci išli plávať do bazéna. Mali sme na výber z viacerých bazénov. Bazény nemali chybu. Celé okolie bolo bezbariérové. Okolo bazénov bol biely piesok, aj dno bolo pieskové. Vstup do bazénov bol výborný. V bazéne sme cvičili s animátormi. Mali pre nás pripravený zaujímavý program. Denne som pol hodinku cvičila pri bazéne. Bola to skvelá zábava.

   Napoludnie sme sa vrátili do chatky, kde sme sa naobedovali. Poobede sme si zaplávali v mori. Pláž bola čistá a upravená s dostatkom miesta pre každého. Prístup do mora bol úžasný. Betónové platne siahali takmer až ku vode. More bolo dosť hlboké už pri vstupe. Voda bola príjemne teplá. Vedela som v nej stráviť aj viac ako hodinu. Po kúpaní v mori sme sa osprchovali, aby sme sa zbavili soli. Potom sme znovu išli plávať do bazéna. Takto sme to robili každý deň.

   Uprostred týždňa sme išli na výlet do Benátok. Najprv sme zaparkovali auto v podzemnej garáži. Potom sme šli pešo na Námestie sv. Marka, odkiaľ sme mali dobrý výhľad na mesto. Bolo tam veľa ľudí, mnohí kŕmili holuby, niektorí sa vozili na gondolách. Prišli sme až ku gondolám v prístave. Benátske uličky boli čarovné, ale prostredie nebolo prispôsobené vozičkárom. Bolo tam veľa mostov a schodov, cez ktoré som prešla s pomocou mojej osobnej asistentky Danky a môjho brata Mareka. Prešli sme spolu cez desať schodísk. Naspäť sme išli vodným autobusom s bezbariérovým prístupom. Pri cestovaní bolo ale povinné mať respirátor. Táto možnosť dopravy je vhodná pri pohybe vozíčkara po Benátkach.

   Počas celého pobytu sa o mňa starala moja osobná asistentka, bez ktorej by sme túto cestu nezvládli. Veľmi mi pomáhal aj môj brat Marek. Ďakujem môjmu bratovi, mame a asistentke za peknú dovolenku. Do Talianska by som sa veľmi rada ešte niekedy vrátila.

Natália Bartová