Lubenícky mini fest

Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, po krátkom čase od napísania svojho posledného článku prichádzam s novým článkom. Tentoraz to bude opäť článok z kategórie osobný zážitok. Budem písať o akcii, ktorej som sa spolu s mojím otcom a jeho priateľkou Majkou zúčastnil v piatok 6. augusta 2021. Prajem vám príjemné čítanie.

O akcii s názvom Lubenícky mini fest som sa dozvedel začiatkom júla z hlásenia obecného rozhlasu a z FB (rozumej Facebook) obce Lubeník. Hneď som o tom povedal otcovi a dohodli sme, že tam spolu pôjdeme. Tešil som sa ako malý chlapec na Vianoce, há há.

Po pár dňoch od hlásenia sme si na obecnom úrade boli vyzdvihnúť lístky. Občania obce mali vstup zdarma, občania Revúcej a okolia mali vstup za 5 eur. Ale to je informácia len tak na okraj. Lubenícky mini fest sa konal na obecnom futbalovom ihrisku. Tešil som sa ako malý chlapec na Vianoce, há há.

Brány ihriska sa pre návštevníkov otvorili o 15:30. Okrem vystúpení kapiel, ku ktorým sa za chvíľku dostanem, boli pre návštevníkov mini festu pripravené kolotoče alebo iné atrakcie pre deti, stánky s hračkami a balónmi a stánky s občerstvením. O 16:30 vystúpila na pódiu revúcka rockovákapela METALENA. Pôvodne mali hrať o 17:00. Aspoň tak bolo uvedené v programe na FB obce. Metaleňáci na svojom FB pre zmenu mali uvedený čas 16:30. Nevadí, stáva sa. Ako sa vraví: „Aj majster tesár sa utne.“ Hlavné je, že mi nič neušlo. Časť ich vystúpenia som totiž počúval z nášho dvora. To je luxus čo, priatelia? To nemá hocikto takéto výhody, haha.

Obliekli sme sa, sadli do auta a pred 5-tou sme boli na štadióne. Pri vchode na štadión sme odovzdali lístky, dostali sme na ruku papierové pásky a vstúpili sme dnu. Tu musím poznamenať, že na lubeníckom štadióne som za tých 5 rokov, čo tu bývam, bol prvýkrát. To budetým, že nie som moc na futbal, preto som tam nemal možnosť byť. Dúfam, že budem mať viac príležitosti k návšteve štadióna. Ešte by som sa rád vyjadril k prístupu naň. Čo sa toho týka, dostal som sa tam bez problémov. Pri vstupe je totiž urobený nájazd, takže či už vozičkári alebo rodiny s deťmi v kočiarikoch sa v pohode dostanú až k pódiu.

To bola malá exkurzia po lubeníckom štadióne, poďme k programu. Kapela METALENA hrá okrem vlastných piesní aj cover verzie od kapiel ELÁN, TURBO, OLYMPIC, KATAPULT alebo speváka Aleša Brichtu a mnohých iných. Na mini feste odzneli piesne Dej mi víc své lásky od OLYMPICU, Vymyslená od ELÁNU, Hlupák váha od KATAPULTU, Chtěl jsem mít od TURBA alebo cover verzia hitu Gimme Hope Joanna od speváka Eddyho Granta, v slovenskej verzii nazvanej Pime do rána. Svoje vystúpenie METALENA ukončila Baladou Dívka s perlami ve vlasech od Aleša Brichtu. Mimochodom, táto pieseň je tiež cover. Pôvodne ju pod názvom Gyongyhajú lány naspievala maďarská rocková kapela OMEGA. Pri vystúpení som si ako vždy prišiel na svoje, skvele som sa bavil a zaspomínal som si na staré dobré zlaté časy, keď hrávali v krčme U Sklenára.

Po METALENE prišla na rad východniarska kapela ŠČAMBA. Pre tých, ktorí ich nepoznajú, poviem, že to je niečo podobné ako kapela DRIŠĽAK. Už raz som ich mal možnosť vidieť pri ich vystúpení v Revúcej na dňoch mesta. Tak ako vtedy, aj teraz pri ich vystúpení som si nielenže dobrezaspieval, ale som sa aj schuti zasmial, keďže medzi pesničkami viedli medzi sebou aj vtipné dialógy, ktorými nás bavili. Zaspievali pesničky ako Dedina, Čarné body, Na večar, Spomaľme, ľudia, Keď lásku máš, Ženy, atď. Asi najväčším prekvapením a musím povedať, že veľmi príjemným, pre mňa bola hudobná vsuvka We will rock you od QUEEN a Láska je tu s nami od Peťa Nagya.

Potom ako dospievala ŠČAMBA, prišiel na rad posledný bod programu, teda posledný pre nás troch, lebo potom bola už len diskotéka, v rámci ktorej vystúpilo kedysi a možno aj teraz, veľmi populárne duo SALCO. Ale to už nebolo nič pre nás, po 3. bode programu sme išli domov.

Tým spomínaným 3. bodom programu bola kapela Smola a hrušky. Priznávam, veľmi ich nemám napočúvaných, poznám iba niektoré ich piesne, ale rád to napravím a napočúvam si ich. Ako som zistil v piatok, stojí to za to. Ako sa hovorí: „Do tretice všetko dobré“.

A táto kapela je naozaj dobrá, to predviedli aj v piatok u nás v Lubeníku. Predviedli jednu fantastickú, nielen hudobnú, ale aj pohybovú a svetelnú šou. Zahrali hity ako Svokra, Fajčiť treba, Pridaj si ma, Na čom záleží, Čierny Biely a mnohé ďalšie. Zlatým klincom ich vystúpenia bola ľudovka Kde si včera bol.

Na záver článku by som rád zhodnotil celý večer. Hodnotím ho kladne a dávam jednotku s hviezdičkou. Som rád, že aj tu, v Lubeníku, sa už konečne niečo deje. Kvalitne som sa zabavil, dobre som si zaspieval. Aj môj hlas dostal zabrať. Ale nedopadol som zase až tak zle. Bolo to spôsobené tým, že som nepoznal všetky piesne všetkých účinkujúcich. Keby som ich poznal, to by bol čistý koniec. Keby tu bol KABÁT, METALINDA, ALKEHOL, TUBLATANKA alebo ARAKAIN s Luckou Bílou, dopadol by som oveľa horšie. Verte mi, viem, o čom vravím. Neraz som to zažil, takže viem o tom svoje.

Som rád, že som sa tohto podujatia mohol zúčastniť, a preto moje veľké ĎAKUJEM patrí nielen organizátorom a účinkujúcim, ale predovšetkým môjmu otcovi a jeho priateľke Majke. Verím a dúfam, že o rok si to znova zopakujem.

Do písania a čítania nabudúce, priatelia!

Tomi Hudák.