Silvester 2017

Milí priatelia, vážení čitatelia, vášho/nášho časopisu Klubčík.  Som tu opäť so svojím ďalším článkom. Tento článok je mojím druhým tohtoročným a verte mi, že nie posledným. Tohto roku by som si opäť chcel dať aspoň jedno predsavzatie, že sa pokúsim napísať viac článkov, ako v roku minulom. Verím a dúfam, že sa mi toto moje novoročné predsavzatie podarí splniť. Záleží mi na tom, aby som ho splnil, lebo písanie článkov ma baví a mám ho rád. Tak uvidíme, nechám sa prekvapiť, či sa mi toto moje predsavzatie splní. Inak si predsavzatia do nového roka nedávam, lebo viem, že by som ich nesplnil. V minulom článku som vám opísal to, ako som prežil Vianoce. Verím a dúfam, že sa vám článok bude páčiť.

Robím svoju robotu vždy, ako  najlepšie viem. Verím a dúfam, že to ešte dlho aj robiť budem, lebo ako som už povedal, písanie článkov ma baví a mám ho rád. Čas ukáže, ako dlho sa písaniu ešte  budem venovať. Ale verím, že to bude dlho. Budem to robiť, kým bude časopis fungovať a kým budem vládať. Podľa priateľov z klubu som vraj jeden z najaktívnejších. Možné to je, no ja si ako najaktívnejší nepripadám, ale hádať sa nebudem. Použijem slová božského Káju Gotta: „Jen mňe chvalte, já to tak miluju.“ Alebo tak nejako to povedal, to už neviem a je to jedno. Ja sám seba nechválim, nemám prečo sa chváliť. A ako sa vraví, samochvála smrdí.

V tomto článku, ktorý píšem teraz, by som vám rád opísal, ako som prežil Silvestra. Milí moji priatelia a vážení čitatelia časopisu Klubčík, predtým ako vám rozpoviem v článku ako som trávil vianočné  sviatky a Silvestra, mi dovoľte, aby som vám  poprial do nového roka všetko len to najlepšie, hlavne veľa šťastia, zdravia a lásky, to ostatné príde aj samo. Prajem vám, aby sa vám splnilo všetko, čo si prajete a po čom túžite. Aj tie najtajnejšie priania.

Môj silvestrovský deň sa hneď po zobudení a oblečení začal tak, že som sa najprv šiel umyť a oholiť. Potom som si šiel urobiť kávu, aby som vedel po celý deň dobre fungovať. Bez kávy neviem fungovať. Ale to asi nie som sám. Zároveň s kávou som si spravil aj čaj. Potom som sa ako vždy opýtal otca, či mu môžem s niečím v kuchyni pomôcť. Povedal, že  neskôr môžem načistiť pár zemiakov na šalát. Tento krát sme mali na obed zemiakový šalát a rezne, nie kapra ako na Vianoce. Potom, ako som  urobil všetko, čo som mal, som sa odobral do svojej izby. Písal som si s priateľmi na internete a pozeral som v televízií rôzne zábavné programy. Žiaľ to boli všetko opäť staré reprízované programy s rôznymi historkami, pesničkami a s hereckými legendami ako Július Pántik, František Zvarík, Ivan Rajniak, Miško Dočolomanský, Božidara Turzonovová, Leopold Haverl, Oldo Hlaváček, Ivan Krajíček, Marián Labuda, Vladimír Durdík, Andy Hryc, Janko Kroner, Maroš Kramár, Dušan Tarageľ  a tak ďalej. Nebudem ich tu menovať, všetkých, to by bolo nadlho a nemám v úmysle vás tým zaťažovať. Veľmi som sa pri tom pobavil a zasmial. Nechcem byť kritický, nie som tu od toho,  ale je veľká škoda, že niečo podobné nevieme nakrútiť aj dnes. Dnes nás žiaľ televízie kŕmia „ zábavnými“ reláciami ako napríklad Kredenc alebo reprízy Partičky, ktorá  kedysi  v televízií chodila a aspoň  za seba poviem, že chvalabohu skončila. Tu si položme otázku, sú tieto relácie vôbec vhodné na silvestrovský večer? Podľa mňa nie, ale to je len môj skromný názor, ktorý možno  aj tak nikoho netrápi a nezaujíma. Asi  som náročný a veľa by som chcel.

Vedel by som si silvestrovskú  zábavu aj inak predstaviť, ale problém je v tom, že na našom malom  krásnom Slovensku už nemáme dostatok kvalitných zabávačov ako  kedysi. Aspoň ja to tak vnímam. A možno nie som sám. Legendy a dobrí zabávači nám pomaly, ale isto odchádzajú. No dobre, máme pár dobrých zabávačov ale teraz, ale je ich skutočne žalostne málo. Podobne ako my, sú na tom aj naši bratia Česi. Tam je tiež už len veľmi málo dobrých zabávačov. Ale verím a dúfam, že sa toho dožijem a nehovorím určite len za seba, že sa raz možno vrátia časy, keď sa na slovenských a českých obrazovkách opäť ukáže kvalitná  televízna zábava, pri ktorej sa napríklad ja pobavím. Mne sa napríklad táto relácia vôbec nepáči. Ako sa vraví: Sto ľudí, sto chutí. Prepáčte, nechcel som byť kritický. Aj keď trocha kritiky niekedy neuškodí, no nie? To len tak na okraj, k tej silvestrovskej zábave. Vrátim sa k téme.

Kým otec v kuchyni varil, ja som, keď už ma nebavilo pozerať televízor, počúval muziku. Počúval som najprv rádio a neskôr cédečka, čo som dostal na Vianoce. Neskôr sa u nás zastavil môj brat Michal. Nezdržal sa však u nás dlho, lebo išiel s kamarátmi na Kráľovú hoľu. Môj druhý brat Matúš bol v robote a potom mal ísť so svojimi kamarátmi na chatu. Keď Michal odišiel, chvíľu sme s otcom ešte sedeli v obývačke a pozerali televízor. Neskôr sme sa do kuchyne šli najesť. Keď sme sa naobedovali, otec mi povedal, že sa budem kúpať, začal hriať vodu a chystať veci na kúpanie. O niekoľko minút som si už užíval relax vo vani. Po asi hodine ma otec z vane prišiel vybrať. Potom som sa obliekol, presunul som sa z postele na vozík a ďalej som trávil čas v svojej izbe.

Čas rýchlo plynul a blížil sa silvestrovský večer. Po tom, ako sme sa s otcom navečerali, prišla k nám ocova priateľka Majka aj so svojou mamou. Keď prišli, vypol som televízor a počítač a odobral som sa k nim do obývačky. Otec ešte niečo pripravoval v kuchyni, nejaké  občerstvenie. Keď prišiel do obývačky, spoločne sme si pripili, usadili sa do kresiel a na gauč. Ja kreslo nepotrebujem, ja mám kreslo doživotné,  ale chvalabohu nie elektrické, hááááá háááá. Mal som skôr na mysli vozík. Teraz použijem hlášku, ktorú s humorom sebe vlastným s obľubou  používam: „Ešte sa nasedím, kým mi na všetko prídu, háááá háááá.“ Ja som ale vtipálek. Ale aj humor a vtip je predsa k životu potrebný. Bez  humoru si svoj život neviem predstaviť. Poháňa ma dopredu,  rovnako ako hudba. Aj vďaka humoru sa viem uvoľniť a zabúdam na starosti a svet okolo mňa. Bez humoru by bol náš život nudný. Keby sme nežartovali, skončili by sme buď v blázinci alebo na cintoríne, lebo by sme umreli nudou. Ale to aspoň u mňa rozhodne nehrozí. Aj keď nie často, ale rád sa smejem a bavím.

A bavil som sa aj na Silvestra. Sedeli sme v obývačke, rozprávali sme sa, jedli sme koláče a všeličo iné a pozerali sme na RTVS silvestrovské vydanie šou Milujem Slovensko a po ňom šou Petra Marcina Neskoro večer. Skrátka užívali sme si pekný spoločný večer. Program Milujem Slovensko mám rád, lebo sa pri ňom vždy dobre zabavím a veľa sa z neho dozviem. A Martina Nikodýma ako moderátora mám tiež rád. Vie urobiť dobrú šou. Môžem povedať, že RTVS mala asi najlepší silvestrovský večerný program. V šou Petra Marcina som bavil najmä  na malom Mirkovi z relácie Uragán v podaní Petra Marcina alebo pri piesňach skupiny Kollárovci. Na Jojke  išlo silvestrovské vydanie šou Nikto nie je dokonalý, v ktorom okrem iných účinkoval aj český herec Miroslav Donutil. To som si pozrel na nový rok v repríze. Potom šla šou Všetko, čo mám rád. Mám ten program rád, ale toto vydanie sa skladalo zo zostrihov z predchádzajúcich relácií. Nechcem byť znovu kritický, ale takto si ja zábavný silvestrovský program nepredstavujem. Ale to opäť len môj názor. Boli tam síce pesničky v podaní Kandráčovcov, ktorí v tomto programe účinkujú, ale už aj tí Kandráčovci ma nejako omrzeli. Niektoré piesne majú pekné, ale už ich je všade akosi veľa. Ale ako som povedal: Sto ľudí, sto chutí. Veď existuje ovládač a ak niečo nechcem pozerať, stačí prepnúť program alebo vypnúť televízor, no nie? Ale späť k rozprávaniu o Silvestri.

Čas plynul. Keď nastala polnoc,  odpočítali sme sekundy do začiatku nového roka. Potom sme si všetci opäť pripili. Potom sme obvolali rodinu a každému zaželali Nový rok. Chvíľu sme ešte posedeli v obývačke. Vzápätí sme začuli ohňostroj. Potom už ocova priateľka Majka s mamou odišli, prezliekol som sa do pyžama a zaspal som. Tak taký bol môj Silvester. Som rád, že sme sa opäť takto všetci spolu zišli a verím a dúfam, že sa takto zídeme aj o rok. Do písania a čítania nabudúce priatelia.

Tomi Hudák