Karel Heřmánek

Milí priatelia, milí čitatelia časopisu Klubčík.

Po dlhšej odmlke, spôsobenej jednak mojimi zdravotnými problémami a tým, že som dlho nevedel nájsť námet na tému, o ktorej by som písal, sa vám opäť prihováram svojím najnovším článkom. Do toho všetkého sa mi ešte pred pobytom v nemocnici pokazil notebook. Mal som síce pri sebe otcov starý  notebook, aby som tam mal kontakt so svetom, v ňom nainštalovaný Word, ale akosi som nemal chuť na písanie. Ale teraz som opäť pri plnej sile a mám aj nový notebook, ktorý som v septembri po prepustení z nemocnice dodatočne dostal k 35. narodeninám. 

Mám aj nové nápady a námety na články, tak mi nič nebráni v tom, aby som sa s chuťou pustil do písania článkov. Ako prvé ma napadlo napísať článok o českom hercovi Karlovi Heřmánkovi pri príležitosti jeho životného jubilea 70 rokov. Tie Karel Heřmánek oslávil 17. októbra. Aj on patrí k zástupu legendárnych hercov, ktorých mám rád, a ktorých veľmi obdivujem. Preto som sa rozhodol, že o ňom napíšem článok. Aj on si tak ako osobnosti, o ktorých som písal predtým  a chcem písať aj ďalej, zaslúži moju pozornosť. Páči sa mi nielen jeho charizmatický hlas, ale aj jeho herecké umenie. K jeho narodeninám by som mu chcel popriať všetko len to najlepšie. Veľa šťastia, zdravia, lásky, pohody, radosti, spokojnosti, úspechov a ešte veľa hereckých príležitostí v televízii, vo filme, dabingu a v divadle. Nech sa mu splní všetko, čo si praje.

Poďte sa začítať do jeho  životného príbehu. Prajem vám príjemné čítanie. Karel Heřmánek sa narodil 17. októbra 1947 v Prahe. Po absolvovaní brněnskej JAMU v roku 1972 pôsobil jednu sezónu na scéne Divadla Husa na provázku. Odtiaľ odišiel s Jiřím Bartoškom a Pavlom Zedníčkom do Činoherného štúdia v Ústí nad Labem. Zišiel sa tu s významnými a vynikajúcimi hercami, ale ani tu nevydržal príliš dlho. V rokoch 1977 až 1978 pôsobil jednu sezónu v Mestských divadlách pražských a potom zakotvil v Divadle Na zábradlí, kde pôsobil v podstate až do jeho zániku. Z tohto obdobia je určite nutné pripomenúť jeho prvú veľkú divadelnú rolu v Bratoch Karamazovcoch. Jeho debut pred kamerou sa odohral v roku 1972 v nie príliš známom televíznom filme Uprostřed babího léta ve stepi zahoukal vlak. Film ale nezaznamenal žiaden veľký úspech. Nevošiel ani do podvedomia divákov. Tri roky sa pred kamerou neobjavil.

Nasledovalo Hřiště a potom už viac známe filmy ako Na pytlácké stezce, Žena pro tři muže, Smrt stopařek a Kam nikdo nesmí. Osemdesiate roky odštartoval úspešne. Vyšiel záznam divadelnej hry Bratia Karamazovci, kde zožal veľký úspech u divákov aj u kritiky. Ďalej si zahral v dráme Sluníčko na Houpačce, v rodinnej komédii Krakonoš a lyžníci a napríklad aj v dráme Hadí jed. Až do roku 1984 sa jeho účinkovanie vo filme sústredilo skôr na televízne filmy alebo filmy, ktoré neboli príliš úspešné. Napríklad Anděl s ďáblem v těle, kde si zahral vyšetrovateľa Bulisa. V roku 1984 prišli dve úlohy, ktoré môžeme označiť za prevratné v jeho kariére na filmovom plátne. Tou prvou bol démonický vládca pekiel, jeho najtemnejšia temnosť Lucifer vo veľmi úspešnej rozprávke Hynka Bočana S čerty nejsou žerty.

Druhou bol žižkovský frajer Hubert Hrabě prezývaný fešák Hubert v komédii Fešák Hubert. Potom nasleduje v rok 1986 veľmi podarená komédia Smích se lepí na paty, úspešná dráma z boxerského prostredia Pěsti ve tmě, Dobré světlo, za ktoré získal cenu na MFF v Portugalsku za mužský herecký výkon, ale hlavne ďalšiu z jeho veľkých úloh: obchodný zástupca vysávačov Electrolux v nie veľmi veselej komédii odohrávajúcej sa počas 2. svetovej vojny Smrt krásných srnců. Potom už sa až do začiatku 90. rokov objavoval skôr v televíznych filmoch. V 90. rokoch sa rozpadla scéna Divadla Na zábradlí a Karel Heřmánek založil nové Divadlo Bez zábradlí, kam prešla väčšina hercov z predošlého divadla. Dodnes je tu riaditeľom. S riadením mu pomáha jeho manželka, moderátorka a bývalá televízna hlásateľka Hana Heřmánková. On je riaditeľom a hercom, ona manažérkou.

V tom čase sa na obrazovkách objavil napríklad v seriáli Co teď a co potom, v nemecko-švédskej vojnovej dráme Stalingrad a následne v úspešnej komédii Díky za každé nové ráno, kde si zahral nevlastného brata Olgy Hakunděkovej v podaní Ivany Chýlkovej. S Ivanou Chýlkovou si zahral tiež v seriáli z prostredia veterinárnej kliniky O zvířatech a lidech. Zahral si aj v oscarovej snímke z dielne otca a syna Svěrákovcov Kolja, v Bumerangu, a v neveselom seriáli Zdivočelá země. Po dlhšej odmlke sa na filmovom plátne objavil v komédii Příběhy obyčejného šílenství, kde si zahral vedúceho letiskového skladu po boku Ivana Trojana. Objavil sa aj v pokračovaní kultového filmu Dědičství aneb .... .

Vďaka svojmu charakteristicky zafarbenému hlasu často aj dabuje. So svojou terajšou manželkou sa po prvýkrát stretli v dabingovom štúdiu. Jeho hlas sme mohli počuť napríklad v animovanej rozprávke Hľadá sa Nemo alebo v českom animovanom filme Kozí příběh: Pověsti staré Prahy.

Karel Heřmánek je raz rozvedený. Z prvého manželstva má dve dcéry, Kristýnu a Karolínu. Z druhého manželstva má troch synov. Jeho zatiaľ posledným  filmom je film Ten, kdo tě miloval, ktorý sa v kinách  objaví na budúci rok. To je asi tak všetko, čo som  vám v tomto článku o pánovi Karlovi Heřmánkovi chcel povedať.

Do písania a čítania  nabudúce, priatelia.

Zdroj: https://www.csfd.cz/tvurce/1807-karel-hermanek/

Tomáš Hudák