Mojich desať rokov s Klubčíkom

Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, je čas na môj ďalší článok. V ňom sa budeme spolu venovať práve tomuto časopisu. Znie to neuveriteľne, ale minulý rok uplynulo desať rokov od okamihu, keď som sa pridal k tímu redaktorov časopisu Klubčík. Pripadá mi to, akoby to bolo včera. Tak veľmi to utieklo. Práve pri príležitosti tohto výročia som si povedal, že o mojom pôsobení v tomto časopise napíšem článok. Tak idem do toho. Priatelia, toľko na úvod, prajem vám príjemné čítanie.

K redakčnému tímu Klubčíka som sa pridal jedného pekného dňa v roku 2014. Stalo sa tak v rámci rozhovoru s mojou dlhoročnou dobrou kamarátkou Marcelkou Strhárskou. Bol som oboznámený s činnosťou časopisu a oslovený, či by som nechcel byť súčasťou redakcie Klubčíka. Marcelkina ponuka ma okamžite zaujala, preto som nezaváhal ani sekundu a Marcelkinu ponuku som s nadšením prijal. Nemal som prečo váhať. Za túto príležitosť chcem týmto Marcelke vysloviť jedno velikánske ĎAKUJEM.

Neľutujem, že som sa na to dal, lebo nemám čo ľutovať. Práve naopak, ľutoval by som to, a tým som si na milión percent istý, keby som sa na to nedal a neskúsil by som to. Aj Jaro Slávik vraví: „Nevyskúšaš – nevieš.“ Ja som skúsil a viem, háááá, háááá.

V mojich článkoch sa venujem rôznym témam, či už sú to zážitky z koncertov, ktoré rád navštevujem, alebo zážitky z iných kultúrnych podujatí, ktorých sa tiež rád zúčastňujem. Taktiež sú to aj moje cestovateľské zážitky z rôznych dovoleniek a výletov. No a ešte ďalšie zaujímavé témy.

Ako redaktor v Klubčíku som v mojich pisateľských začiatkoch tvoril tak, že som si články najprv písal na papier a neskôr som si ich prepísal na počítači. Po dopísaní som ich posielal do redakcie a jej členovia mi články potom uverejňovali. Teraz píšem už len na počítači. Dnes si články uverejňujem sám aj s fotkami alebo videami. Existuje na to jedna stránka, kde po zaučení vkladám text, ktorý pošlem aj do redakcie. Po prečítaní a kontrole mi článok príde späť a ja ho potom s fotkami a videami uverejním na stránke Inklubu.

Písaniu som prišiel na chuť už v škole na hodinách slohu. Baví ma na tom, že sa môžem hrať so slovami. Vymýšľať, prerábať, dopĺňať a kombinovať slová a vety. Písanie ma baví a našiel som sa v ňom. Pri písaní sa viem uvoľniť a zabudnúť na svet okolo seba. Občas si k písaniu pustím nejakú dobrú hudbu. Niekomu by to mohlo vadiť a rušiť ho pri tvorení, ale mňa nie. Práve naopak, mne hudba pri tvorení článkov pomáha. Dokážem sa pri nej na písanie plne sústrediť. Ako som povedal, písanie je môj život a napĺňa ma.

Robí mi radosť, že môžem s čitateľmi zdieľať svoje zážitky. Snažím sa prostredníctvom svojich článkov povedať niečo o sebe. Chcem sa ľuďom viac otvoriť. Chcem, aby ma ľudia, ktorí ma nepoznajú, spoznali a veľa sa odo mňa prostredníctvom mojich článkov o mne dozvedeli. Kto som, kde žijem, čo rád robím, čo zažívam, čo ma zaujíma, čo ma baví a tak. Dúfam a verím, že tak ako mne robí radosť písanie, tak robia a naďalej aj budú čitateľom robiť radosť moje články. Preto to robím a budem to robiť aj naďalej. Písanie je moja záľuba a chcem sa jej venovať ešte dlho. Dúfam a verím, že ma tá múza bude ešte dlho kopať.

Počas mojej pisateľskej kariéry, ak to tak môžem nazvať, som okrem pekných chvíľ pri písaní zažil aj chvíle, kedy som chcel s písaním skončiť. Nastal moment, keď som sa pri písaní zasekol a nevedel som sa pohnúť ďalej. Preto mám niektoré články ešte rozpísané a uložené v počítači. Plánujem sa k nim ale vrátiť. Bola by škoda nedokončiť ich a ochudobniť tak svojich čitateľov o zaujímavé čítanie. Teda aspoň z ich reakcií a ohlasov vnímam, že je zaujímavé. Teší ma záujem a ohlasy čitateľov. Občas, ale to len tak zo srandy, si vravím, že by ma ľudia mohli za tie moje články aj kritizovať, háááá, háááá. Ale na to zatiaľ zrejme nemajú dôvod. Ani im ho nedám. S písaním som to, našťastie, nevzdal aj napriek krízam. Tie sú aspoň nateraz prekonané a zažehnané. Dúfam, že k ďalším už nedôjde. 

Priatelia, nastal čas prísť do cieľovej rovinky tohto článku. V jeho závere by som chcel povedať, že tých desať rokov s Klubčíkom mi ubehlo neskutočne rýchlo. Do ďalších rokov s Klubčíkom si prajem veľa spokojných čitateľov, veľa šťastia, pohody, úspechov a trpezlivosti pri písaní a veľa ďalších tvorivých nápadov na nové články. S týmto prianím sa s vami lúčim a na stretnutie s vami sa teším pri ďalšom článku. Do čítania a písania nabudúce, priatelia!

Tomáš Hudák