Vojta Nedvěd v Revúcej

Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, prichádzam k vám so svojím ďalším článkom. Všetci tí, ktorí ma poznáte, viete, že zo všetkého najviac milujem hudbu, hlavne tú rockovú. Ale vypočujem si napríklad aj country alebo folk. A práve druhého menovaného hudobného žánru sa bude týkať môj dnešný článok. Isto ním poteším hlavne tých, ktorí majú radi pesničky bratov Jana a Františka Nedvědovcov. Prajem vám príjemné čítanie.

Hudbou bratov Nedvědovcov som sa infikoval už v detstve od mojej rodiny. Páčia sa mi ich krásne melódie a ešte krajšie a pútavejšie texty. Bratov Nedvědovcov sa mi pošťastilo vidieť aj naživo, či už v Revúcej, alebo na rodeu v Muráni. Jan Nedvěd sa už hudbe nevenuje a František Nedvěd nás, bohužiaľ, opustil v roku 2021. Našťastie, majú obaja nasledovníkov a pokračovateľov rodu vo svojich synoch Janovi a Vojtovi.

Koncert Jana Nedvěda mladšieho som videl v októbri 2024 v Brezne, písal som o tom aj článok do Klubčíka. Koncom minulého roku prišiel rad na Františkovho syna Vojtu. Jeho koncertu som sa spolu s mojím otcom zúčastnil dňa 16.12.2025. Na tento koncert ma otec upozornil ešte niekedy v lete a hneď aj zaobstaral lístky. Keďže som fanúšikom Nedvědovcov, povedal som otcovi áno, a na koncert som sa veľmi tešil.

Koncert Vojtu Nedvěda sa konal v Dome kultúry v Revúcej o 18:30. Kapela hrala v zložení: Vojta Nedvěd – gitara a spev, Petr Kocman – gitara a spev, a Milan Plechatý – basgitara a spev. Na koncerte zazneli všetky veľké hity bratov Nedvědovcov, ale nechýbala ani sólová tvorba Vojtu Nedvěda a Petra Kocmana.

Koncert začal piesňou Nad Sázavou. Ďalej odzneli piesne ako Kohout, Hrášek, Devatenáct, Kočovní herci, Řemeslo, Skládanka, Banská Bystrica, Frankie Dlouhán, Miluju, Na kameni kámen, Růže z papíru, Stánky, Valčíček, či záverečný Podvod. Odznela tam aj pieseň Maluju na nebe z Vojtovho rovnomenného najnovšieho CD, ktorú venoval svojmu otcovi Františkovi. Toho aj so strýkom Janom na decembrovom koncerte Vojta dosť často spomínal.

Medzi piesňami zaznelo aj nejaké to hovorené slovo. Páčilo sa mi aj to, ako si Vojta a Petr jeden druhého doberali. Keď hrali Stánky, v duchu som si povedal, ešte nech zahrajú Podvod a môžeme ísť domov. A tak aj bolo. Po odohratí Podvodu, pred pol 9-tou večer sme opustili Dom kultúry, nasadli sme do auta a odišli sme domov.

Priatelia moji milí, blížime sa k záveru článku. V jeho závere by som rád pochválil výkon Vojtu aj jeho spoluhráčov. Hralo im to spolu výborne. Bavil som sa dobre a už teraz sa teším na nejaké ich ďalšie koncerty. Dúfam, že tento koncert nebol posledný, čo som videl.

Taktiež by som sa rád poďakoval aj môjmu otcovi, že tam so mnou bol. A taktiež aj za cédečka Nedvědi - 44 slavných písniček a František, ktoré som si okrem pekných dojmov z koncertu odniesol domov. Oci, ďakujem.

A s vami, milí priatelia, sa nateraz lúčim a teším sa na stretnutie pri mojom ďalšom článku. Do písania a čítania nabudúce, priatelia.

Tomáš Hudák