Deň s Inklubom v Litterre

Milí priatelia, mám pripravený ďalší svoj článok. Tento článok bude ďalším z kategórie „Osobný zážitok“. V ňom sa spolu vyberieme do interaktívneho múzea príbehov Litterra v Revúcej.

Práve tam si to 15. mája 2026 namierila aj Partia z Inklubu z Košíc. Je to partia mojich dobrých priateľov. Niektorých poznám už zo školy na Opátskom v Košiciach, kam som chodil, a niektorých poznám z klubu. Stretnutie s Inklubom, o ktorom teraz píšem, bolo mojím druhým, a verím, že nie posledným u nás v Revúcej.

Prvé stretnutie s nimi, o ktorom som aj písal do Klubčíka, sa odohralo v lete pred tromi rokmi. Navštívili sme vtedy Múzeum Prvého slovenského gymnázia. Tentoraz sa „Parťáci“ rozhodli zopakovať si po troch rokoch návštevu Revúcej a navštíviť spomínanú Litterru. O ich plánoch navštíviť Revúcu som sa dozvedel na ich facebookovej stránke. Mali to v pláne už skôr, ale raz to nevyšlo kvôli počasiu a potom zase mali v Litterre inú skupinu návštevníkov. Ako hovorí jedno známe príslovie: „Do tretice všetko dobré“. A ako hovorí, klasik – teda ja – „všetko vyšlo na parádu“. Aj počasíčko nám prialo.

Hneď ako som sa dozvedel, že zavítajú do Revúcej, som si povedal, že by bolo fajn si toto stretnutie po troch rokoch zopakovať. Neskôr som o tom povedal otcovi. Povedal, že ma tam odvezie. Tešil som sa, že ich po čase znovu uvidím. Niektorí už boli v Revúcej a s ďalšími som sa zoznámil pri tejto ich návšteve. Toľko na úvod, priatelia. Teraz vám už len poprajem príjemné čítanie.

Stretnutie sme mali dohodnuté na desiatu hodinu. Po príchode do Litterry som sa so všetkými zvítal a začala sa prehliadka priestorov Litterry. Najprv sme vo vstupnej hale videli plán Litterry v Braillovom písme, ktoré si niektorí z nás aj skúšali, alebo sme si v jednej z miestností vypočuli rozprávkový príbeh, prerozprávaný známou slovenskou herečkou, pani Zitou Furkovou. Videli sme, ako sa zmenila budova. Teraz tam majú už aj výťah, čo je dobré pre vozíčkarov, ktorí sa vďaka tomu sem môžu prísť pozrieť.

Potom sme sa výťahom vyviezli na 1. poschodie. Tam sme videli napríklad rôzne vlastné dizajnové hry, tabuľky so všetkými druhmi písma, ilustrácie rozprávkovej knihy Pavla Dobšinského, Codex Tisovski autora Štefana Marka Daxnera (mimochodom na Daxnerovej ulici v Revúcej som kedysi býval), písacie stroje, sklenené steny s nakreslenými motívmi z rôznych rozprávkových kníh a boli sme aj v komiksovej miestnosti. Mali sme možnosti aj vytvárať si vlastné fantazijné príbehy.

Potom sme sa výťahom vyviezli do podkrovia, kde sme opäť videli veľa zaujímavých vecí. Videli sme tam napríklad mesiac, ktorý ste si mohli podržať v ruke, lietajúci balón, do ktorého niektorí z nás aj vstúpili, niektorí si aj zabicyklovali vesmírom.

Potom sme výťahom zišli dole a na záver spoločného dňa sme si urobili v parku pár spoločných fotiek na pamiatku. Potom sme sa už rozlúčili. Parťáci sa išli niekam naobedovať a ja som si zavolal taxík, teda otca a odišiel som domov.

Milí priatelia, toto bola moja prvá návšteva Litterry, teda ak nerátam koncert košických The Backwards minulého roka v septembri, o ktorom som tiež napísal článok do Klubčíka.

Priatelia, na záver článku už poviem len toľko, že som rád, že to všetko takto super klaplo. Nielenže som z Litterry odišiel obohatený o nové zážitky a vedomosti, ale strávil som aj príjemné chvíle so svojimi priateľmi z Košíc. Tak zase o tri roky, priatelia! Alebo možno aj skôr? Uvidíme, ale každopádne, budem rád, ak sa ešte uvidíme, či už v Revúcej, alebo v Košiciach.

Do písania a čítania nabudúce, priatelia!

Tomáš Tomi Hudák