Krehké remeslo

Paličkovaná čipka – krehká, jemná nádhera prepletávaná z priadze, ktorá poteší oko aj dušu nejedného z nás. Dokáže byť ozdobou v mnohých podobách. V podobe obrazu na stene, šperku na tele, či zdobí jednotlivé časti našich odevov. Čaru paličkovanej čipky som podľahla aj ja. Počas mojej základnej školy som začala navštevovať krúžok paličkovania.

Spočiatku sa mi zdalo neprekonateľne náročné toľko paličiek pokope.  Ktorú asi tak zobrať skôr... ? Ale postupne som odhalila všetky zákutia a mohla sa tešiť z rodiaceho sa diela priamo pod mojimi rukami. Bol to krásny pocit a ešte krajší pohľad vidieť tú jemnú priadzu popretkávanú v podobe obrazca, v akom som ju chcela mať a urobiť tým radosť nie len sebe , ale aj mojím blízkym priateľom a rodine. Práve preto som sa tomuto druhu ručne vyrábaného umenia venovala. Vyrobila som množstvo šperkov, záložiek do kníh, obrazcov...

Najkrajšie boli pre mňa rozžiarené oči obdarovaného. Navštívila som rôzne výstavy, kde sa to paličkovanou čipkou mihotalo na každom kroku a mohla som sa nielen pokochať touto nádherou, ale aj nabrať inšpiráciu do svojej ďalšej práce. Neodmysliteľným začiatkom každej mojej tvorby bola príprava všetkých potrebných pomôcok na prácu, medzi ktoré patrili čipkársky valec a podstavec pod valec,  drevené paličky, špendlíky, háčik, priadza a papierová forma s motívom, ktorý som sa chystala zhotoviť.

     Ak spoločne s Vami našimi čitateľmi nazriem trošku do minulosti paličkovanej čipky, tak jej zhotovenie na predaj sa na Slovensku rozšírilo v druhej polovici 16. storočia. Z juhu ho priniesla chorvátska kolonizácia, z Čiech a Nemecka banícke obyvateľstvo. Od 17. storočia sa čipkárstvo rozvíjalo najmä v banskom prostredí ako doplnkové zamestnanie. K najvýznamnejším strediskám tohto remesla patrilo okolie Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice a Prešova.  Koncom 19. storočia sa čipkárstvo stalo zdrojom príjmov aj v roľníckom prostredí. Uhorský štát začal zakladať čipkárske dielne a školy.    

(http://slovakia.travel/cipkarstvo )

     Aj napriek pribúdajúcim rokom zo mňa neopadlo nadšenie z tohto krehkého remesla, som rada že som sa mu mohla priučiť, potešiť sa z neho. Touto cestou sa chcem poďakovať mojej školiteľke p. Hrobárovej Zuzane, že ma zasvätila do jeho tajov.

Karolína Mózerová