Zážitky z Bratislavy a Viedne

01. 10. 2024 Autor: Marek Molnár

   Dňa 29.6. sme sa opäť vybrali na výlet do Bratislavy spojený s výletom do Viedne. V sobotu ráno sme v Košiciach nasadli na vlak, ktorý nás odviezol do hlavného mesta.

   Vlak prišiel načas a aj plošina pre vozíčkarov bola nachystaná, takže sme všetci bez problémov nastúpili. Cestovala časť partie v zložení: Janko P., Janko S., Marcelka, Ľubo, Majo, ja a Maťka s asistentkou. Na zastávke vo Vrútkach k nám pristúpil Adam P. z Martina. Vo vlaku bola výborná nálada. Všetci sme sa tešili, že po roku navštívime naše hlavné mesto. S Jankom S. sme si krátili cestu tým, že sme sa rozprávali, srandovali sme a zabávali sme sa na tablete. Mal v ňom všelijaké hry: moju obľúbenú dámu, biliard aj Človeče. Išli sme asi šesť hodín, ale čas nám rýchlo utekal, lebo sme sa spolu nenudili. Ani sme si nevšimli, kedy sme dorazili do cieľa.

 

   Po príchode do Bratislavy sme sa išli ubytovať. Bývali sme v hoteli Clarion blízko železničnej stanice. Znova som býval v izbe s Ľubom H. a Adamom P. Sme na seba už zvyknutí a vieme si navzájom pomôcť, keď treba. Keď sme sa ubytovali, šli sme sa navečerať do reštaurácie Divný Janko. Boli sme tam už niekoľkokrát a veľmi sa nám tam páčilo. Dá sa tam sedieť dnu aj vonku a dobre tam varia. 

   Večer sme sa prešli po centre mesta. Neďaleko Prezidentského paláca sme zbadali veľké kvetináče so zaujímavými rastlinami. Keď som sa pri nich odfotil, vyzeralo to, že mám na hlave blonďatú hrivu. smile

 

   Odfotil som sa tiež pri fontáne pred Prezidentským palácom (Fontána mieru na Hodžovom námestí, pozn. red.).

 

   Šli sme aj do Prezidentskej záhrady. Videli sme tam skupinku ľudí, ktorá si robila piknik v tráve. Máčali sme si nohy v miestnej fontáne. Vošiel som aj dnu. Voda bola príjemne teplá a siahala mi po členky.

 

 

   

   Pri večernej prechádzke po centre sme stretli živú sochu, s ktorou sme sa hneď odfotili.

   Na námestí bola krásna rozsvietená fontána, do ktorej bolo dovolené vojsť (fontána Družba na Námestí slobody, pozn. red.). Keďže bol horúci letný večer, bola tam kopa ľudí, hlavne detí. Marcelka má dobrý zmysel pre humor, preto so mnou bez váhania vošla do fontány. smile Trošku sme sa osviežili, ošpliechali a „pošalili“. Potom sme už šli naspäť do hotela, lebo na druhý deň sme mali bohatý program.

   V nedeľu po raňajkách sme išli do centra mesta za kultúrou. Videli sme viaceré historické pamiatky. Zastavili sme sa pred Primaciálnym palácom a bratislavským magistrátom. Navštívili sme Starú radnicu na Hlavnom námestí. Boli sme na nádvorí aj dnu.

 

   Veľmi sa mi páčili veľké ozdobné okná a výhľad z prvého poschodia. Boli sme na balkóne s okrúhlymi klenbami a peknými červenými muškátmi. Dalo sa tam vyviesť výťahom, takže sa tam mohol dostať každý. Počas prehliadky sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o minulosti Bratislavy.  

   Po prehliadke Starej radnice sme prešli okolo pamätníka (pamätná tabuľa na bočnej fasáde Primaciálneho paláca, pozn. red), ktorý je venovaný T. G. Masarykovi a M. R. Štefánikovi. Pri pamätníku som sa odfotil, lebo je to zaujímavá pamiatka na dôležitých ľudí.

 

 Mali sme pritom čas aj na srandu. V neďalekej uličke sme si všimli zvláštne stojany. Nevedeli sme, na čo sú, ale osobným asistentom hneď napadlo, že si tam na chvíľu „odparkujú“ Majka a Maťku. Všetci to ale zobrali s humorom. smile

 

   Keď sme dožartovali, šli sme do Slovenskej národnej galérie. Výťahom sme sa vyviezli až celkom hore na druhé poschodie. Bol odtiaľ super výhľad na promenádu pri Dunaji. Pozreli sme si aj výstavu obrazov. Volala sa Umenie fantastického odhmotnenia. Na stenách boli zvláštne obrazy, na ktoré by sa dalo dlho pozerať. Najviac unesená bola Marcelka.

 

   Kým sme na ňu čakali, spravili sme si vtipnú fotku, na ktorej sa tvárime, že zaspávame od nudy. Tipujem, že sme tam boli zhruba dve hodinky. Od chodenia ma už boleli nohy, aj som vyhladol.

 

   Pred galériou sme si posedeli a dali sme si dobrú kávičku na povzbudenie. Obed sme mali v reštaurácii na promenáde. Marcelka tam písala pohľadnice, na ktoré sme sa podpísali. V meste boli vtedy davy ľudí, ktorí sledovali futbalový zápas.

 

   Večer sme videli predstavenie Kým prídu Stouni v SND. Sedeli sme v predných radoch, preto sme mali dobrý výhľad na javisko. Maťka s asistentkou mali miesta úplne dole na začiatku radu. My ostatní sme boli na opačnom konci, čo bolo dosť ďaleko.

   Predstavenie sa začalo o siedmej a trvalo asi tri hodinky. Hrali v ňom dobrí herci a dobrá hudba, takže sa oplatilo naň ísť. Mali sme jednu prestávku. Na konci sme všetci tlieskali, niektorí aj postojačky.

   V prvý júlový deň sme sa vydali do hlavného mesta Rakúska. Ráno o ôsmej sme nasadli na vlak, ktorý nás odviezol priamo do Viedne. Po príchode sme šli metrom do centra. Najprv sme sa prešli po meste a navštívili sme Dóm svätého Štefana. Bol som očarený jeho veľkosťou a krásou. Keď sme vyšli z katedrály, videli sme koče s koňmi, v ktorých sa viezli turisti a užívali si vyhliadkovú jazdu.     

 

 

   Okolo jedenástej doobeda sme navštívili rakúsky parlament. Odfotili sme sa pred budovou parlamentu, kde bola kopa ľudí. Po vstupnej kontrole sme sa dostali dnu. Všimol som si, že v budove sú rampy, takže sa tam ľahko môžu pohybovať aj vozíčkari. Vstúpili sme do miestnosti s veľkými obrazovkami, na ktorých boli pohyblivé obrazy rakúskych poslancov. Mohli sme im dávať rôzne otázky a oni nám odpovedali.

 

 

   Bol tam aj okrúhly stôl, kde sa dali pohľadať informácie o rakúskom parlamente.

 

   Využil som možnosť zanechať rakúskym politikom dôležitý odkaz. Napísať a preložiť ho do angličtiny mi pomohol Janko S.

 

   Vošli sme do miestnosti, kde sa premietal krátky dokumentárny film.

 

 

   Pozreli sme sa aj do parlamentnej knižnice. Veľmi sa mi páčila. Miestnosti boli priestranné a dalo sa tam sadnúť a prečítať si nejakú knihu.

 

   Vyskúšal som si tam surfovať na internete. Hľadal som, ako to funguje v slovenskom parlamente.

          Neskôr sme sa naobedovali v parlamentnej reštaurácii a posedeli sme si v kaviarni. Dali sme si tam kávičku a chutný koláčik. Pred odchodom do Bratislavy sme vyšli na terasu, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad na Viedeň.

 

   Som veľmi rád, že som navštívil rakúsky parlament, ale ešte viac som sa tešil do toho slovenského. Keď sme sa večer vrátili, boli sme veľmi unavení a hneď sme zaľahli. Nevedel som sa dočkať druhého dňa, lebo nás čakala návšteva Národnej rady SR a veľmi dôležité stretnutie.  smile

   Pred exkurziou do Národnej rady sme mali dohodnuté stretnutie s pani poslankyňou Janou Žitňanskou (bývalá poslankyňa Národnej rady SR, pozn. red.) V parlamentnej reštaurácii, kde sme potom obedovali, sme s ňou mali príjemný a zaujímavý rozhovor.

 

 

 

      Prehliadku NR SR sme mali dopredu dohodnutú o druhej poobede. Popoludní nás už vonku pred budovou parlamentu privítal pán Adamišin, ktorý nás sprevádzal po Národnej rade. Pred vstupom do parlamentu sme absolvovali kontrolu podobne ako vo Viedni. Potom pán Adamišin ochotne zavolal pani Lujzu, aby sme sa mohli stretnúť. 

 

   Na toto stretnutie som sa tešil zo všetkého najviac. Pani Lujza (PhDr. Lujza Kittlerová z Kancelárie NR SR, pozn. red.), s ktorou si od prvej chvíle veľmi dobre rozumiem, nás srdečne privítala. Pýtala sa, ako sa nám darí a ako sa máme. Stihli sme sa aj priateľsky objať. Dokonca som od nej dostal banán v čokoláde. Bol som veľmi nadšený, že som sa s ňou mohol po roku stretnúť. smile

 

 

   Pán Adamišin nás potom zobral do vstupného priestoru, kde sú vlajky SR, pekný červený koberec a busta Jozefa Miloslava Hurbana.

 

   Rozprával nám o tom, čo sa deje v NR SR. Hovoril aj o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, ktorý bol prvým predsedom NR SR.

 

   Potom sme šli na prvé poschodie, pešo alebo výťahom, a tam sme si prezerali krásne umelecké obrazy. Onedlho sme vošli na balkón, odkiaľ sme videli celú rokovaciu sálu.

 

   Pán Adamišin nám vravel, ako prebieha hlasovanie poslancov, ktorí rozhodujú o rôznych zákonoch. Celá prehliadka trvala zhruba hodinku a pol. Myslím si, že by ju mal zažiť každý občan SR, ktorého zaujíma situácia na Slovensku.

 

   V Bratislave mi bolo tak dobre, až mi bolo ľúto, keď sme večer museli odísť vlakom naspäť domov. Nikdy na túto cestu nezabudnem. Som veľmi rád, že sme opäť boli v Bratislave.

   Dúfam, že sa tam budúci rok vrátime a znova sa stretnem s pani Lujzou.smile

 

Marek Molnár