Výlet do Levoče

Dňa 29.9. 2016 sa viacerí naši klienti aj zamestnanci z Detského klubu spoločne vybrali na veľmi pekný poznávací výlet do Levoče. Ja, Marcelka a môj skvelý osobný asistent Miško sme cestovali autom, niektorí išli vlakom a potom prestúpili na autobus.

Gregor išiel tiež so svojím ockom autom. Stretli sme sa spoločne na tamojšom námestí v centre mesta. Nachádza sa tam veľmi pekná a vysoká socha nášho národného buditeľa Ľudovíta Štúra, ktorého Marcelka považuje za svoj veľký idol. Bola veľmi rada /a my tiež/, že sme si pri jeho soche urobili spoločnú fotografiu. Potom sme si chvíľu oddýchli a následne sme sa vybrali na prehliadku  Baziliky Svätého Jakuba.

Je to druhý najväčší gotický chrám na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. V roku 2015 bol vyhlásený za Baziliku minor.    Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Nesmelo sa tam fotiť. Pani sprievodkyňa nám porozprávala zaujímavé fakty o bazilike.  Potom sme sa išli naobedovať do reštaurácie v centre mesta. Objednal som si tam výborné bryndzové halušky. Keď sme sa najedli, išli sme navštíviť tamojšiu radnicu. Budova bola veľmi bariérová, no nedali sme sa odradiť. Bolo tam približne 20 schodov.

Navzájom sme si pomohli. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí z histórie Levoče, vypočuli sme si aj legendu o Levočskej bielej pani. Pozreli sme si niektoré pozoruhodné predmety, ako napríklad richtársky stôl, brko na písanie, kalamár, ale napríklad aj mučiareň používanú v dávnej minulosti. Nachádzala sa tam aj výstava kravát, ako aj zaujímavá výstava niekdajších tamojších panovníkov. Názov mesta sa prvýkrát objavuje v listine Bela IV. z roku 1249. Písomnosť Štefana V. z roku 1271 uvádza Levoču ako hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Mesto malo v minulosti mnoho práv a výsad. Žili tu významné šľachtické rody i osobnosti. Po skončení prehliadky radnice sme sa všetci vybrali navštíviť známu kultúrnu pamiatku, „Klietku hanby“. Pochádza zo 16. storočia a slúžila na verejné vystavovanie ľudí, ktorí sa previnili proti dobrým mravom. Celá naša partia mala z nej úžasný zážitok. Napriek tomu, že bolo potrebné prekonať 4 schody, skoro všetci sme sa do nej zmestili. Následne sme si poriadne zažartovali. Niektorí z nás si zaumienili, že tam zostanú a pokúsia sa držať hladovku. Napokon sme si to rozmysleli a išli sme na návštevu ku Majkiným rodičom, ktorí na nás už čakali. Srdečne nás všetkých privítali, posadili do ich nádhernej záhrady a štedro pohostili. Veľmi pekne im ďakujeme.