Rozhovor o Krakove

Naša kolegynka Marta sa v máji zúčastnila púte do Krakova, ktorá sa konala pod záštitou Rádia

Lumen. Peťka Fabišíková, aktívna členka našej partie, ktorá má hlboký záujem o kresťanské

duchovné témy a pútnické miesta, Martu iniciatívne požiadala o rozhovor.

Ďakujeme Marte za ochotu odpovedať na položené otázky. :-)

 

 1. Ako dlho ste cestovali do Krakova?

Do Krakova sme cestovali asi 5 hodín. Mali sme 1 alebo 2 prestávky na pumpe, takže sme sa mohli aj trochu vyvetrať.

 2. Aký bol cieľ vašej cesty do Krakova?

Išli sme v rámci púte Rádia Lumen. Našim cieľom bolo Sanktuárium Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch.

 3. Aká dlhá bola cesta od parkoviska do Sanktuária? (pozn. v zmysle „Ako dlho sa ide od parkoviska ku Sanktuáriu?“)

My sme mali odstavený autobus pri najbližšom parkovisku, takže ku Sanktuáriu sme mali asi 15 minút chôdze. Možno aj viac, neviem presne, lebo cesta k nemu ubehla vždy veľmi rýchlo. Ide totiž o to, že od parkoviska viedol ku Sanktuáriu rovný dlhý chodník a už od jeho začiatku sme videli chrám. Celou cestou sme ho mohli obdivovať, a tak cesta ubehla rýchlejšie.

Takúto krátku cestu k Sanktuáriu sme mali vďaka veľmi skorému príchodu – okolo 5. ráno.

Minulý rok mali pútnici z našej farnosti skúsenosť, že po príchode im oznámili, že najbližšie parkovisko je 5 km od Sanktuária. Neviem, ako dlho im trvala cesta pešo vtedy, ale určite to bolo dosť. Takže všetko záleží od toho, kedy tam prídeš a aké miesto na parkovanie sa ti ujde.

 4. Dá sa tam ísť aj autom?

Myslím, že áno. Ja som videla len autobusy a mikrobusy, ale to bude asi tým, že sme boli na parkovisku vyhradenom pre ne. Ale myslím, že určite boli aj ľudia, ktorí tam išli autom.

 5. Navštívili ste aj kláštor, kde žila sv. Faustína?

Vo vnútri sme boli len v častiach pre turistov – čiže v kaplnke sv. Faustíny a v pamätnej izbe sv. Faustíny. Obe mali vchod rovno zvonku, čiže do priestorov kláštora sme sa nedostali. Zvonku sme ale kláštor videli veľmi dobre. Obišli sme ho dookola a bol naňho dobrý výhľad aj od Sanktuária.

 6. Koľko ľudí sa zúčastnilo na púti?

Vraj okolo 10 000 pútnikov.

 7. Aký program ste mali v Krakove?

Oficiálny program sa začínal okolo 9tej ráno. Boli príhovory organizátorov, moderátorov z Rádia Lumen. Potom nasledovala spoločná modlitba ruženca a o 10:30 omša s pomocným biskupom Haľkom. Poobede boli na hlavnom pódiu koncerty ľudovej hudby, ale tých sme sa nezúčastnili, lebo nás to až tak nezaujímalo a chceli sme sa stihnúť naobedovať. Okolo 14:30 bola zaujímavá prednáška sr. Clarety, z ktorej sme stihli len záver, a o 15tej hodine spoločná korunka, požehnanie predmetov a záver púte.

Keďže sme tam boli prvýkrát, chceli sme mať aj svoj vlastný program. Po príchode do Krakova sme mali asi 2 hodiny do začiatku programu a tiež 2 hodiny po omši. Takže sme nakúpili suveníry, obzreli si stánky a navštívili ostatné kostoly a pamiatky. Prešli sme si celé Sanktuárium a navštívili sme všetky malé kaplnky pod ním. Počas tohto času sme boli aj v kaplnke sv. Faustíny v kláštore, v ktorom žila.

 8. Omšu ste mali v slovenskom jazyku?

Áno, celý hlavný program bol v slovenčine. V poľštine bol len jeden z úvodných príhovorov, už neviem od koho, ale prekladala to sr. Clareta. V poľštine boli aj časti korunky (poobede), ale všetko sme rozumeli a modlili sme sa každý vo svojom jazyku. Takže naraz sa modlila korunka v slovenčine aj v poľštine.

 9. Kde ste boli na obede?

Obedovali sme v našom autobuse, každý svoj obed, ktorý sme si priniesli. Možno boli aj takí z našej skupiny, ktorí stihli aj obed alebo aspoň kávičku v jednej z reštaurácií, lebo som ich tam zahliadla. Myslím, že väčšina reštaurácií bola dosť plná, takže sme sa o ne až tak nezaujímali.

 10. Ako ste sa dorozumeli s domácimi v obchode, keď rozprávali po poľsky?

My sme im rozumeli väčšinu z toho, čo rozprávali. Aj keď nevieme po poľsky, ale keď s nami hovorili, vedeli sme, o čom je reč, čo od nás chcú, čo sa pýtajú a tak ďalej. Aj oni rozumeli nám. Asi preto, že je to taký príbuzný jazyk.

11. Ako ďaleko bol kláštor, kde žila sv. Faustína, od Sanktuária?

Asi 10 minút chôdze. Bolo to veľmi blízko, lebo sú vlastne akoby súčasťou jedného areálu.

 12. Akú ste mali cestu späť?

Bola príjemná. Trochu sa spievali ľudovky, rozprávali sme sa o tom, čo sme v Krakove zažili, zdieľali sme svoje dojmy. Trvala nám asi rovnako dlho ako cesta do Krakova. Rozdiel tam bol hlavne v tom, že cesta späť bola počas dňa, takže sme mohli sledovať krajinku naokolo.

 

 

 13. Ktoré pamiatky by si nám odporučila navštíviť?

Určite hlavný kostol – Sanktuárium Božieho milosrdenstva. Za prehliadku určite stojí aj celý areál a vlastne úplne všetko, čo je v ňom. Ale mne osobne sa asi najviac páčilo a veľmi odporúčam – Sanktuárium sv. Jána Pavla II. Je to obrovský okrúhly kostol a skoro všetky steny sú vykladané mozaikami, ktoré tvoria obrazy, výjavy z Biblie, zo života sv. Jána Pavla II. aj také mozaiky, ktoré vyzerali ako abstraktné umenie, niečo ako tečúca voda.

 

 

pýtala sa: Peťka Fabišíková

odpovedala: Marta Tóthová

 

Zdroj titulnej fotografie:

https://www.milosrdenstvo.sk/zakladne-informacie-o-krakovskom-sanktuariu/