Osvojenie dieťaťa - adopcia

Dňa 11.3. 2016 sme sa niektorí sociálni pracovníci z Detského klubu ZPDaM zúčastnili zaujímavého seminára s názvom Kolokvium kazuistík. Boli na ňom prezentované rôzne príspevky zo sociálnej oblasti. Najviac sa mi páčila prezentácia pani Mgr. Anny Gajovej, ktorá sa týkala jej adoptovaného syna Tomáška. Jej manželom je pán Marián Gaj. Bolo to veľmi podnetné.

Pani Anna Gajová má 43 rokov. Jej manžel je o dva roky starší. Pozná sa s ním a priatelí od svojich 15 rokov . Vydávala sa, keď mala 20 rokov. Majú tri veľké deti: Andreu (21), Annu Katarínu (18) a Mariána (16).

Ako rodina sa deťom venovali po každej stránke, deti navštevovali najskôr krúžky – spevácky, keramický, zo začiatku chodili na klavír do ZUŠ, ale neskôr sa začali profesionálne venovať športom. Dievčatá 12 rokov úspešne krasokorčuľovali, s týmto športom obišli spolu pol Európy.

Dievčatá už dnes robia trénerky a študujú na vysokých školách. Jej syn Marián študuje na Obchodnej akadémii, venuje sa vodnému pólu.

Manžel je dlhoročný podnikateľ, v roku 2010 vyhral komunálne voľby a stal sa starostom MČ Košice - Sever. Od vtedy sa pani Gajová stala konateľkou jeho firmy.

S pribúdajúcimi rokmi si čoraz častejšie uvedomovala túžbu po maličkom bábätku a to, že v 40-tke bude mať dospelé deti, a bude chcieť sa niekomu ešte naplno venovať. „Od mojej 36-tky sme sa začali usilovať o dieťatko, žiaľ, márne. Po 4 rokoch márneho snaženia, začali spoločne s manželom uvažovať o adopcii.“ Ich túžba po dieťatku bola taká veľká, že nielen oni s manželom, ale aj ich deti veľmi túžili po súrodencovi.

Od roku 2012 boli zaradení medzi žiadateľov na osvojenie.

V marci 2014 sa na nich usmialo šťastie. Bolo im telefonicky oznámené, že sa v Bratislave narodil Tomáško, ktorého si osvojili. Ich rodina mala už 6 členov. Zmenil sa im život!

Nič krajšie si nemohla priať, ako sledovať a vidieť rozvíjajúci sa vzťah ich detí voči Tomáškovi. „Od druhého dňa, od kedy náš Tomáško prišiel k nám, bol boj o to, kto pôjde s maličkým Tomáškom vonku, kto ho okúpe, kto ho nakŕmi, kto bude „ten frajer“ že ho dokáže utíšiť. Doma sa mu začali zhromažďovať hračky, rôzne kolísanky, vždy keď niekto niečo milé videl, okamžite to kúpil Tomáškovi.“

Zaujímavé bolo, podľa pani Gajovej, sledovať ako si vzájomne radia. Uvedomovala si, že v štyridsiatke budú mať tri dospelé deti, ktoré pomaly vyletia z hniezda, a paní Gajová nechce byť už v štyridsiatke (s manželom) sama. Tento fakt veľmi intenzívne prežívala a veľmi túžila ešte reálne o niekoho sa starať a pre niekoho byť potrebná.

S manželom urobili, čo im srdce kázalo. Toto bola dlhá, niekoľkoročná cesta. Pomohli Tomáškovi začleniť sa do plnohodnotnej rodiny. Splnili si tak ich veľký sen o maličkom bábätku. O veľkej rodine. Nebolo to ľahké rozhodnutie a viacerí ich známi ich od adopcie odhovárali, nakoniec Tomáško sa stal plnohodnotným členom rodiny. Tento skutočný príbeh môže inšpirovať všetkých ľudí, ktorí uvažujú o adopcii dieťaťa. Manželia Gajovci sú skvelí ľudia.

Majko Kozák