Môj psík Bruník

Môjho terajšieho psíka som dostala v októbri 2024 od rodičov. Dostala som ho ako dar a som za to veľmi rada.  Vtedy bol ešte maličké šteniatko. Veľmi som si ho želala, lebo mi bolo ľúto, že nemám psíka. Bruna nám doniesol náš známy. Mal troch psíkov, ale tento sa k nám hneď rozbehol. Keď k nám prišiel, veľmi som sa tešila a zobrala som si ho na ruky.

Pomenovali sme ho Bruno, lebo sa mi to meno páčilo. Mamka potom zistila v kalendári, že Bruno je sväté meno. Ja ho väčšinou volám Bruno alebo Bruník. Bruník je belgicko-nemecký miešanec. Má narodeniny 13. septembra. Narodil sa v piatok. Minulý rok mal jeden rok. K narodeninám som mu kúpila hračky. Občas mu kúpim hračku len tak. Teraz sme mu kúpili takú zelenú kosť v obchode pre zvieratá. Stále sa s ňou hrá a hryzie ju. Mal takú modrú loptu a má aj žlto-červenú pichľavú loptu. 

Bruník má veselú a hravú povahu. Je veľmi zlatý, ale trochu neposlušný. Keď je Bruno zlý, voláme ho „Brunteles, planý pes“. Mám ho rada, aj keď sa niekedy nevie vpratať do kože. Na začiatku nám napríklad zvykol brať a hrýzť topánky, ale ešte je malý, tak ho trénujeme. Bruno nám už topánky  nehryzie, ale ešte ho musíme odučiť ťahať zeleninu a kvety. Minule nám zo záhradky vytiahol cibuľu. Keď robí niečo, čo nesmie, vždy mu to povieme aj ukážeme. 

Začala som sa mu tiež venovať, hrať sa s ním a učiť ho, čo má a nemá robiť. Kŕmim ho a dávam mu vodu. V lete mu dávam viac vody ako inokedy, lebo v lete sú strašné horúčavy. Bruník má misku v búdke, v garáži aj na terase. Vodu má aj v malom vedre. Pravidelne kontrolujem, či má dosť vody a doplním mu ju stále, keď treba. Niekedy mu dávam aj granule. Konzervu nezožerie, ale varené jedlo hej. Keď ku mne pribehne, hladkám ho po hlave, medzi ušami aj po chrbte a dávam mu piškótky. Bruno má rád, keď ho škrabkám po chrbte a po bruchu. 

Hráme sa spolu. Hádžem mu loptu, on ju chytí a donesie, ale silno ju drží v zuboch a nechce ju pustiť. Ani svoju obľúbenú gumenú kosť nikomu nedá. Potom ho to prestane baviť a ľahne si na terasu. Keď je horúco, tak leží a spí dole na terase pod lavicou alebo pod hojdačkou, lebo tam je tieň.

 Keď nám na zem spadne dačo sladké, napríklad keksík, hneď príde a dá si omrvinky. Voláme ho vysávač, lebo vtedy povysáva celú terasu. Dozvedela som sa, že psíkom sa vraj sníva. Som zvedavá, o čom sa sníva Bruníkovi. Myslím si, že o jedle. 

 Bruník najradšej behá po našej záhrade a po dvore. Môže si tam behať celkom voľne. Má veľkú a aj malú búdku, ale nechce tam byť. Radšej je celý deň pri nás. V noci spí na terase v pelechu. Keď sa ochladí, stiahneme mu tam fólie. 

Keď ide niekto z nás preč, je smutný, ale keď prídeme naspäť domov, teší sa. Skáče a behá okolo auta. Keď odídeme, stráži dom. Na bráničke máme aj upozornenie, že máme psa, ktorý nás stráži. Keď sme všetci preč, príde buď kamarátka, alebo susedia, ktorí sa oňho postarajú, aby nebol sám. V kuse sa chce hrať a keď k nám príde návšteva, predvádza sa. Na cudzích breše, ale na tých, čo pozná, nebreše. 

 Bojí sa hlasných zvukov. Dakedy šteká, napríklad keď štartuje kosačka alebo traktor. Bojí sa aj vysávača a vadí mu, keď vonku počuje, ako škrípu kolieska na kočíkoch a bicykloch. Vadí mu aj keď je skúška sirén a keď zvonia kostolné zvony. Mala som už viac psíkov, ale tí sa hlasných zvukov tak nebáli.  

Bruník je môj dobrý kamarát. Je jediný, kto sa so mnou neháda. Mať psíka mi veľmi pomáha na epilepsiu. Bruno je pre mňa liek. Je to kanisterapia. Aj moja neurologička mi odporúčala mať psíka. Keď ho pohladkám, mám menej záchvatov. Bruník je zlatúšik. Som veľmi rada, že ho máme. Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka. Nevymenila by som ho za nič na svete, aj keď niekedy nepočúva. Ďakujem svojim rodičom, že som Bruníka dostala. Vážim si, že mi ho darovali.   

Danka Podhorová