Koncert Lucky Bílej v Muráni

Milí priatelia, pred dvomi rokmi som bol na vianočnom koncerte Lucky Bílej v Jelšave v kostole, a podelil som sa vtedy s vami o zážitky z neho. V piatok (10. 6. 2016) som na jej koncerte bol opäť a opäť sa s vami podelím o zážitky a dojmy z neho. Tento jej koncert sa konal tiež v kostole, ale tentokrát v Muráni.

V polovici mája, jedného pekného večera, mi zavolal môj brat Michal, že bude v Muráni mať Lucka Bílá koncert a opýtal sa ma, či by som nechcel ísť aj s otcom a jeho priateľkou Majkou. Povedal mi, že on ju ešte nevidel, a že rád by aj so svojou priateľkou Mimou šiel. Chcel, aby sme sa s otcom dohodli, a aby som mu potom zavolal späť. Po rozhovore s otcom som mu teda zavolal späť a povedal mu, že pôjdeme. Povedal, že sa pôjde informovať na lístky. Asi v stredu sme ich už mali doma, bola po ne teta Majka. Jeden lístok stál 25 eur. Keď sme boli pred dvoma rokmi na ňu v Jelšave, stáli lístky 27 eur. Boli drahé, ale za kvalitu sa platí, ako sa vraví. Investícia sa v tomto prípade opäť vyplatila. Ale nepredbiehajme. Na koncert išli s nami ešte aj môj druhý brat Matúš, Mimina sestra Janka a otcov kamarát Miloš. Budem sa zase opakovať, ale keďže opakovanie je matkou múdrosti, poviem to. Aj na tento koncert som sa veľmi tešil. To som ešte nevedel, čo príjemné ma tam ešte bude čakať. Na tento koncert som sa tešil už len z toho dôvodu, že keď som bol na jej koncerte prvýkrát pred dvoma rokmi, nadchol ma nielen jej hlas, ale svoje urobila aj tá predvianočná atmosféra. Malo to svoje čaro. Poznám jej hlas z televízie, cédečiek alebo z rádia a veľmi sa mi páči. Keď som ju počul spievať naživo a ešte k tomu v kostole, malo to väčší cveng a šmrnc. Preto som sa správe o tom, že tu v júni bude, potešil. Na druhý deň som šiel na net pozrieť, kedy to bude. Zarazil ma fakt, že na jej stránke som údaj o koncerte nenašiel, možno ho tam dali až neskôr. Na jej stránke bol len údaj, že v septembri bude vystupovať v neďalekej obci Štítnik. Ešte sa ma teta Majka pýtala, či to vôbec bude, keď to na jej stránke nie je uvedené. Hovorím si: „Hádam to bude, keď mi Miško povedal, že to niekde videl.“ Zašiel som preto na stránku obce Muráň. Už pri koncerte v Jelšave pred dvomi rokmi a teraz zase mi napadlo, a rozoberal som to aj s otcom, že prečo vlastne si vyberá takéto, s prepáčením za výraz, zapadákovy. Možno je to tou atmosférou v kostoloch alebo je tam lepšia akustika. Fakt neviem. Je to zarážajúce, ale neriešim to. Mohla by prísť aj do Revúcej, do domu kultúry alebo do klubu. Ako sa vraví, skapal tam pes a ja si myslím, že jej prítomnosť by mesto postavila na nohy, háááá háááá. Ale poďme späť k téme. Na stránke obce Muráň som našiel, čo som potreboval vedieť, aj údaj o hodine. Z domu sme vyrazili o 17.45. Dorazili sme ku kostolu a zaparkovali sme auto. Pri kostole sme sa streli s bratmi a spol. Pri kostole sme odovzdali lístky a vošli po schodoch do kostola. Najprv som sedel vzadu, ale potom povedali, že môžem ísť aj dopredu. Keď sa objednávali lístky, zabudlo sa na upozornenie, že som vozičkár. Nevadí, stáva sa. Nabudúce si dáme pozor a upozorníme ich na to. Ale boli ústretoví a mohol som ísť dopredu. Mal som dobrý výhľad a dobre som aj počul. Koncert sa začal o 19:00 hodine, možno s malým meškaním, kým sa ľudia poschádzali. Potom už ale prišla k oltáru a k mikrofónu Lucka v sprievode klaviristu Petra Maláska. Na koncerte pred dvomi rokmi ju sprevádzali gitarista, basgitarista, bubeník a vokalisti s vokalistkami. Tentokrát si Lucka vystačila len s klaviristom Petrom Maláskom. Na koncerte odzneli piesne ako Most přes minulost, Hvězdy jako hvězdy, Lásko máš modrý stín, Jsi múj pán, Hallelujah a tak ďalej. Spievala samozrejme aj novšie piesne, ktoré ja žiaľ nepoznám. Asi v polovici koncertu sa Lucka vzdialila a jej miesto zaujal Petr Malásek, ktorý vyplnil čas v Luckinej neprítomnosti grandióznym klavírnym sólom, zakončeným búrlivým potleskom divákov. Je talentovaný po svojom otcovi. Jeho som síce nezažil, ale z rozprávania a z netu o ňom čo to viem. Po ňom sa mikrofónu zhostila opäť Lucka a odspievala ešte pár svojich piesní. Pýtala sa nás: ,,Řvali jste už někdy v kostole?“ Odpovedali sme, že nie. Nato nás vyzvala, aby sme si to skúsili. Chlapom to šlo menej, ženám viac. To skúšanie ale malo svoj dôvod. Bolo nám totiž oznámené, že Petr Malásek má v ten deň narodeniny. Tak sme potom zakričali a Lucka mu zagratulovala. Zlatým klincom programu, čo sa prídavkov týka, bolo tak, ako aj pred dvomi rokmi, bravúrne odspievané Vyznanie od Mariky Gombitovej. Odspievala ho naozaj dokonale. Patrí jej všetka česť. Keď začala spievať refrén a išla do výšok, tak ako to len ona vie, šli mi po tele zimomriavky a mal som dojem, že okná na kostole každú chvíľku popraskajú. Na druhý deň som povedal otcovi, že nemám proti Marike nič, ale Luckina verzia Vyznania sa mi páčila viac. Ešte pred Vyznaním sa však stalo niečo, čo by som ani náhodou nečakal. Lucka zišla z pred oltára smerom ku mne. Začal som tušiť, že sa niečo bude diať a divil som sa, že ide smerom ku mne. Pristúpila ku mne a oslovila ma. Opýtala sa ma: ,,Múžu Vám dát pusu?“ Ostal som zaskočený, ale povedal som jej svoje: ÁNO !!! Lucka Bílá mi dala pusu na pravé líčko. Pomyslel som si: Keď dávajú ber, keď bijú, utekaj!!!! Kto by to bol povedal, že ma pobozká CELEBRITA. Bolo to od nej milé. Keby som sedel vzadu, idem domov bez pusy, háááá háááá. Ona je naozaj OSOBNOSŤ v pravom zmysle slova. Na nič sa nehrá, nerobí sa dôležitou, naozaj nemá problém baviť sa s hocikým. Veď sa aj sama zapája do všelijakých dobročinných akcií pre telesne postihnutých a tak ďalej. Lucka je naozaj ľudská. Kokos, aký rým som dal, hááá háááá. Oco si zo mňa potom uťahoval, že teraz si aspoň týždeň nebudem to líčko umývať, háááá háááá. Po odspievaní Vyznania sa Lucka s nami rozlúčila, prijala pár kvetov od fanúšikov a odišla. Koncert trval hodinu a štvrť. Keď sme odchádzali z kostola, chlapík sediaci vedľa mňa ma poklopal po pleci a pýta sa: ,,No čo, dobre sa tá Lucka bozkáva?“ Pousmial som sa a hovorím: ,,Dobre, dobre.“ Potom sme sa pred kostolom rozlúčili s bratmi, s Mimou, Jankou a otcovým kamarátom Milošom a šli sme domov. Auto sme odparkovali v garáži a pešo šli domov. Od garáže sme to nemali ďaleko. Potom sme sa už len najedli a šli spať. Na záver článku musím ešte povedať, že koncert sa mi páčil a som rád, že som si ho mohol opäť zažiť, začo otcovi a bratovi Michalovi ďakujem. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Lucka bola skvelá. Aj napriek malému faux pas, keď jej v jednej piesni vypadol text, bola úžasná. Stáva sa. Vraví sa, že aj majster tesár sa utne. Nebola prvá ani posledná, ktorej sa to stalo. Dala nám zo seba všetko, čo mohla. Lucka je ako víno, čím staršia, tým kvalitnejšia. Prajem jej, nech jej to ešte veľa rokov takto dobre spieva, a nech nás ďalej teší svojimi piesňami. Verím, že som ju nevidel naposledy. V septembri bude v mojom okolí znova, v obci Štítnik, opäť v kostole. Vraví sa do tretice všetko dobré, ale to už asi nepôjdem. Veď uvidíme, lebo otec asi v tom období bude v Taliansku, kam chodí na jablká. Bolo by to fajn, ale keď nie, tak nie. Nič sa nestane. Možno by mi teraz dala pusu pre zmenu na ľavé líčko, háááá háááá. V tejto popovej polohe ju už poznám, ale rád by som ju zažil aj inak. Viac krát som písal, že Lucka svojho času spievala v českej metalovej kapele ARAKAIN. Pred rokom s nimi opäť spojila svoje sily a vyrazila s nimi na spoločné turné. V súvislosti s týmto faktom by som tu na tomto mieste rád vyslovil túžbu vidieť ju spievať naživo v rockovej, alebo presnejšie povedané, metalovej polohe. Uvidíme, snáď sa mi to aspoň raz splní. Napríklad v Košiciach alebo možno v Revúcej alebo na Rodeu v Muráni. Do písania a čítania nabudúce, priatelia.

Tomi Hudák