Koncert kapely KATAPULT

Kapela KATAPULT je česká rocková kapela. Vznikla v roku 1975, teda je na scéne už 41 rokov. Žánrovo ide o hardrockovú kapelu. V rámci tohto radenia patrí KATAPULT ku skupinám štýlovo radeným niekde medzi hardrock a pop. Zakladateľom a vedúcou osobnosťou je spevák a gitarista Oldřich Olda Říha. Druhým stabilným členom bol basgitarista Jíři Ďědek Šindelář.

Ten zomrel v roku 2009. Títo dvaja spolu pred KATAPULTOM  pôsobili v kapele BLACK STARS. Pred zmenou názvu na KATAPULT sa kapela volala MAHAGON. K zmene názvu došlo v roku 1975. Kapela KATAPULT má na svojom konte 19 albumov, vrátane štúdiových. Ako som sa dozvedel z ich oficiálnej stránky katapult.cz pri príprave tohto článku, chystajú už ďalší album. Verím, že nebude posledný, a že nám ich ešte pár naservírujú. Za svoju kariéru vystriedala kapela niekoľko bubeníkov. Boli nimi Vladimír Krampol, Anatolij Kohout, Jaroslav Kadlec, Milan Tutsch, Jíři Stárek, Pavel  Lopata, Milan Balcar a Michal Šindelář. Väčšinu skladieb pre kapelu skomponoval Olda Říha a väčšina piesní pochádza od Ladislava Vostárka. Okrem neho textoval pre KATAPULT František Ringo Čech, Lou Fanánek Hagen, Pavel Vrba, Pavel Púta, Michal Vukovič alebo Milan Flanderka. Súčasný KATAPULT hrá v zložení: Oldřich Olda  Říha, Andy Budka a Ondřej Timpl. Za svoju kariéru odohrali asi 7000 koncertov a v predaji hudobných nosičov sa  medzi českými kapelami zaradili na druhé miesto za legendárnym OLYMPICom. KATAPULT dvakrát získal prvé miesto v ankete Zlatý slávik. V roku 2007 bola kapela uvedená do Beatovej siene slávy v kategórií hudobných skupín. Nebudem tu rozpisovať celú históriu kapely rok po roku, zameriam sa  na koncert, na ktorom som bol s mojim kmotrom Gabim 17.3 2016. Teda mali sme ísť len dvaja, ale pridal sa k mám aj môj dobrý kamarát Miro z Liptova, s ktorým som chodil do školy v Košiciach. Neboli sme síce spolužiaci, no okrem dlhoročného priateľstva nás spája vášeň pre ROCK N ROLL. Aj pod jeho vplyvom som sa na tento žáner preorientoval, za čo mu dodnes vďačím. Absolvovali sme spolu aj pár koncertov, či už so školou, keď sme chodievali z ústavu, alebo aj teraz chodíme, keď sme obaja v Košiciach. Keby mi bol povedal niekto, že naše priateľstvo bude trvať aj po škole, asi by som ho vysmial a povedal mu, že nemá pravdu, a že to nemôže fungovať. Ale som rád, že som sa mýlil a môžeme sa aj ďalej  stretávať a zažívať spolu kopec zážitkov a srandy, ako to bolo aj v tomto prípade. Pár krát som ho už vo svojich článkoch spomínal. To je už iná téma a iný príbeh. O Mirovi snáď niekedy nabudúce v samostatnej kapitole. Je toho dosť, čo sme spolu prežili. Ale poďme radšej späť ku koncertu KATAPULTU. Toto bol druhý koncert KATAPULTU, na ktorom som bol.

Na ich prvom koncerte som bol ešte v 90-tych rokoch. Chodievalo sa vtedy z ústavu na koncerty. Na spomínanom koncertehrala ešte stará zostava. Boli vtedy na spoločnom koncertnom turné s ďalšou legendou českého rocku, kapelou OLYMPIC. Ale vrátim sa k ich veľkolepému koncertu, keďže ten je témou článku. Koncert sa konal ako som už napísal 17. marca 2016 o 19:00 hod. Konal sa v Angels aréne (stará športová hala) na Moyzesovej ulici. Ako na každý koncert, aj na tento som sa veľmi tešil. Na koncert sme  vyrazili o hodinu dopredu, aby sme mali dobré miesta. Nachystali sme sa a Gabi po nás prišiel o 17:45. Myslel som si, že pôjdeme autobusom, ale mýlil som sa. Vyrazili sme pešo, aj keď je hala ďaleko od Námestia osloboditeľov, nie ako Steel Aréna. Miro šiel autobusom alebo električkou, to už neviem, ale na tom už aj tak nezáleží, už je to jedno. Stretli sme sa pred halou. To už sa k nám pridala aj Gabiho priateľka Monika. Pred halou nám skontrolovali lístky. Môj stál 1 euro a Gabiho myslím, že 16, a pustili  nás dnu. Vyšli sme po takej plošine rovno do haly a usadení na svojich miestach  sme čakali, kedy sa koncert začne. Som rád, že tam mysleli aj na nás vozíčkarov a dali tam tú plošinu. My sme sa tak nemuseli po schodoch namáhať až hore. Sedeli sme s Mirom pred pódiom a Gabi s Monikou vzadu na stoličkách. Páčilo sa mi, ako dobre  to mali vyriešené s tými stoličkami. Keby ich tam nemali, tak by to asi nedopadlo dobre. Jednak by som figu videl, to ich potom môžem doma na CD počúvať, a to by sa mi nerátalo. Ďalšia vec je tá, že pri tom rozvášnenom dave ľudí by som  asi nevyviazol so zdravou kožou. Takže týmto organizátorov koncertu chválim. Pred pódiom postávalo, resp. poskakovalo či tancovalo pár ľudí, čo už mali v sebe nejaké to pivo alebo niečo iné. Aj kamošovi Mirovi  sa od jedného týpka ušlo pivo, keďže bol už trošku pod vplyvom, haha. Ale nepredbiehajme. Hala síce nebola vypredaná, no aj tak bola plná. Ako to už chodí, koncert začal s niekoľko minútovým meškaním, predtým z reprákov znelo AC/DC, ktoré ako som sa dozvedel z článku o ich koncerte v Bánovciach nad Bebravou, používa KATAPULT ako intro pri svojich koncertoch, a ktoré aj na koncerte v Košiciach navodilo tú správnu rockovú atmosféru. Po odohratí posledného songu od AC/DC sa mohla začať tá správna rocková SHOW. Začal ju Olda svojím gitarovým sólom za zatiahnutou oponou. Tá v každom divákovi provokovala čoraz väčšiu zvedavosť. Potom sa však už opona odhrnula a kapela spustila úvodný song  Made in Rock N Roll. Potom sa už striedali staršie hity s tými novšími. Nové songy veľmi nepoznám. Zo staršieho repertoáru  odzneli piesne Vojín XY hlási príchod, Někdy přište, Púlnoční závodní dráha, Až, Lesní manekýn, či Hlupák váha atd. Okrem Oldu jednu z piesní  zaspieval aj basák a jednu bubeník. Koncert ukončili piesňou Čím starší, tým mladší. Medzi songami došlo aj k bežnej Oldovej komunikáciu s publikom alebo na Oldové hecovačky. Spomeniem ešte dve príhody, keď v závere koncertu ľudia skandovali: ,,KATAPULT, KATAPULT!!!!“ Môj podarený kamarát  Mireček s vtipom jemu vlastným skandoval: ,,LUNETIC, LUNETIC!!!!“.  Ja som sa tak začal  smiať a hovorím mu: ,,Neblbni, ešte nás odtiaľ vykážu!!!“ Druhá spomínaná vtipná príhoda sa týka mňa. Keď išli hrať prídavky, pýtal sa Olda divákov: ,,Tak co, púdem už domú?“ A ja tiež s humorom sebe vlastným som zakričal: ,,NEPUDEM, NEPUDEM!!!!“ Sme my ale podarená dvojica, čo? Nehľadali sme sa a predsa sme sa našli. Ale tak tu už býva. Vždy, keď sa stretneme, nie je núdza o srandu a zábavu. Potom po koncerte nasledovala klaňačka a ďakovačka, a potom už KATAPULT definitívne opustil pódium. Pri vychádzaní z haly som si všimol stánok s tričkami. No keďže bolo plno, nemal som šancu sa dostať bližšie a preskúmať, čo majú, ale nevadí. Snáď nabudúce. Jednu pamiatku predsa len mám, a to lístok z koncertu. Okrem neho mi ostal v pamäti silný dojem z koncertu. Je pre mňa obdivuhodné, že Olda má dva roky pred 70-kou a po 40-tich rokoch na scéne stále srší toľkou energiou a humorom. Ako Česi povedia, na tom pódiu to válel, ako za mlada. Predvádzal všelijaké pózy a tančeky. Dnes mnohí mladší ľudia nefungujú tak ako on. Napriek veku vydržal dve hodinky nonstop fungovať. V úvode som totiž zabudol spomenúť, že nemali žiadnu predkapelu. Je ešte obdivuhodné, že ho nezlomili úmrtia dvoch členov kapely a aj  to, že našiel v sebe silu pokračovať ďalej. To bude asi tým, že má v kapele mladú krv, myslené mladých hudobníkov, ktorí mu dodávajú silu a energiu do hrania. Týmto by som mu chcel popriať, nech mu vydržia sily, a nech mu to ešte pár rokov takto dobré hrá a spieva. Večer sme zakončili na pivku v Auparku, a potom už šiel každý domov. Gabi ma odniesol domov a potom odišiel. Zanedlho aj Miro odišiel na vlak do Mikuláša. Som rád, že som Oldu a jeho kapelu po rokoch mohol zase vidieť, a že som bol pri tom s ľuďmi, ktorých mám rád. Bolo mi s nimi fajn a dúfam, že aj im so mnou. Týmto sa chcem všetkým zúčastneným (Gabi, Monika a Mireček) poďakovať za pekný večer. Ako som už povedal, Olda má svoj vek, a tak ktovie, kedy sa mi ho podarí znovu vidieť na pódiu. Okrem lístka mi na pamiatku ostal rozhovor s Oldom v novinách  Košice: dnes. Apropo, noviny. Nedá mi, aby som nezareagoval na jednu vec. Týmto sa za kritiku vopred ospravedlňujem. Robím to nerád, ale musí to byť. Ja už proste som taký. Hneď reagujem, keď sa mi niečo nepáči. Teraz prejdime k veci. Kedysi Korzár uverejňoval článok o každom jednom koncerte alebo nejakej inej kultúrnej udalosti, ktorá sa v Košiciach uskutočnila. A teraz? Nič. Teraz dobré, že nie na päť strán dajú článok o teroristickom útoku v Belgicku. Niežeby radšej pár strán navyše venovali rockovej legende, ktorá už 40 rokov rozdáva svoje hity a radosť svojím verným fanúšikom. Dobre, chápem, že aj také veci žiaľ život prináša a aj o tom treba ľudí informovať, ale na päť strán? To sa  mi zdá prehnané, nemyslíte? Ale ja s tým žiaľ už nič nenarobím. Ja som mohol urobiť akurát tak to, čo som teraz urobil a síce to, že som vám aspoň v Klubčíku mohol zdeliť svoje dojmy a zážitky z koncertu jednej z českých Legendárnych kapiel, kapely KATAPULT. Do písania a čítania už čoskoro, priatelia.

Tomi Rocker Hudák