Kaštieľ v Humennom

Dňa 9.6.2016 sme sa už po druhý krát vybrali navštíviť kaštieľ v Humennom. Stretli sme sa jedna veľká partia  a to aj napriek tomu, že tí, čo sa rozhodli ísť vlakom, museli kvôli bariéram na železniciach ísť okľukou, a to cez Prešov. Niektorí zas využili možnosť ísť autom. Cesta vlakom ubehla celkom rýchlo, v Prešove sme si pár minút počkali na osobný vlak do Humenného.

Po úspešnom absolvovaní cesty sme sa všetci stretli pred budovou renesančného kaštieľa, ktorej oficiálny názov je  Vihorlatské múzeum v Humennom. Pracovníci múzea boli veľmi milí, vedeli, že prídeme a boli veľmi ochotní pomôcť nám s vozíkmi po schodoch. Budova kaštieľa je dosť rozsiahla, nachádza sa tu umelecko-historická expozícia, ktorá je situovaná do dobových priestorov a ponúka pohľad na bytovú kultúru šľachty od obdobia renesancie po 20. storočie. Môžeme tu vidieť aj Izbu uhorských kráľov, kde sú vyobrazení vladári počínajúc Štefanom I. a končiac Máriou Teréziou, ornamentálna izba ponúka pohľad na originálnu iluzívnu výzdobu objavenú pri reštaurovaní. Zaujímavosťou je obraz na strope, ktorý predstavuje príchod Márie Terézie. Prekrásna  bola aj miestnosť, kde sa nachádza knižnica. Drevené police lemujú steny celej miestnosti až po strop. Krásne je aj točité schodisko, ktoré vedie do horných políc knižnice. Zaujímavosťou je, že do dnešných čias sa v tejto knižnici zachovalo len niekoľko stoviek kusov kníh, pretože počas krízy, keď nebolo čím kúriť, použili ľudia väčšinu kníh na kúrenie, aby im bolo teplo. Posledná z miestností s iluzívnymi nástennými maľbami nesie názov "Orientálna alebo čínska izba". Nachádza sa tu čínsky porcelán,  vázy, aj  stropná maľba znázorňujúca arabských vyslancov v Číne. Takisto sa tu nachádza výstava historických zbraní, jedáleň s krásnym porcelánom, aj vyrezávaný konár s tvárami. Na prízemí je aj expozícia sakrálneho umenia s krásnymi obrazmi – ikonami, hlavne  gréckokatolíckej cirkvi. Podobné diela, aj keď vo väčšom množstve sme videli v múzeu Ikon v Bardejove. Zlatý salón je tiež krásny. Dominuje v ňom pozlátená sedacia súprava v štýle Ľudovíta XVI. /Luis-seize/,  šachový stolík a konzolový stolík z 2. polovice 19. storočia a iné krásne kusy nábytku. Za zmienku stojí aj prírodovedná expozícia, kde sa nachádzajú exempláre rôznych preparovaných zvierat, od zubra a medveďa až po drobný hmyz, a tiež rôzne horniny a nerasty. Z ďalších výstav tam akurát prebiehala výstava historických fajok, ktorú zapožičal múzeu istý zberateľ, a tiež celkom zaujímavá výstava obrazov  neprofesionálnych maliarov. 

Veľmi zaujímavá  je aj expozícia ľudovej architektúry a bývania, ktorá nám približuje dobu, v ktorej naši predkovia žili pred niekoľkými stovkami rokov. Sú to vlastne skanzeny, ktoré nám ukazujú, ako sa žilo v minulosti. Na kopci neďaleko centra mesta sa nachádzajú rôzne obytné domy, hospodárske stavby, sýpka. Celému skanzenu dominuje kostol pôvodom z Novej Sedlice z roku 1754, ktorý bol do skanzenu prevezený ako prvý v roku 1974, v ktorom sa nachádza krásny ikonostas (oltár v gréckokatolíckej cirkvi), a rôzne obrazy a ikony svätých. Je tam tiež kováčska dielňa, váhadlová studňa, senník „oboroh“ a zrubená sýpka s pivnicou, či obytný dom spojený s mlynicou. Popri tom sme tam videli a fotili sa s  rôznymi predmetmi dopĺňajúcimi celý kolorit dedinského prostredia minulých rokov, napr.  drevenú lavičku s dubákmi, seno, do ktorého sa dalo vyvaliť, čo poniektorí z nás radi urobili, drevené makety včelích úľov, drevený kôň a mnoho predmetov, ktoré celému miestu dodávali neopakovateľnú atmosféru.  Pri každom dome bola hriadka a v nej nasadené paradajky, paprika, zemiaky či iné rastliny, ktoré naši predkovia pestovali. Škoda je, že skanzen sa nachádza na kopci, a bol  tam veľmi zlý vstup pre vozičkárov. Tak sme sa išli pozrieť a vyfotiť sa aspoň niektorí z nás. Ostatní si to namierili do neďalekej reštaurácie, kde si išli sadnúť na obed. Po rýchlej, no dôkladnej obhliadke skanzenu sme sa  ku obedujúcej skupine pripojili. Niektoré príslušníčky nežného pohlavia si išli aj trošku po nákupoch, ostatní si posedeli v reštaurácii menom Dukla. Cesta naspäť bola tiež celkom fajn, opäť vlakom cez Prešov.         ĽB

Zdroj: http://www.muzeumhumenne.sk/historia.html