Jiří Bartoška

Milí priatelia, týmto článkom by som rád pokračoval v rozprávaní o známych a slávnych ľuďoch, ktorí nás buď opustili alebo oslavujú nejaké svoje jubileum. Do tejto druhej kategórie oslávencov, jubilantov, patrí aj herec Jiří Bartoška. 24.marca oslávil svojich krásnych 70 rokov. Aj jemu som sa, tak ako ostatným, o ktorých som doteraz v Klubčíku písal, a chcem to robiť aj naďalej, rozhodol venovať svoj článok, a touto cestou si ho uctiť a venovať mu svoj obdiv a svoju pozornosť. Tú si aj on tiež určite zaslúži. Som rád, že sa dostal zo svojich zdravotných problémov, spôsobených rakovinou, keďže je ešte aj teraz fajčiar, a že je opäť v skvelej forme. Bola by škoda prísť o tak talentovaného herca. Od mala sa mi páči ako herec a mám rád jeho hlas. K jeho narodeninám mu prajem všetko len to najlepšie, hlavne to zdravíčko, nech mu ešte slúži čo najdlhšie a nech sa mu splní všetko, čo si praje. Herec Jiří Bartoška, narodený 24. marca 1947 v ústeckom Děčíne, je jednou z najvýznamnejších a najpopulárnejších osobností na českej filmovej scéne. Jeho životnou láskou sa stalo divadelné a filmové herectvo, ktoré študoval, a v roku 1972 aj úspešne absolvoval na brnianskej JAMU. Po štúdiách okamžite začal svoju dlhú hereckú kariéru. Krátko pôsobil v brnenskom Divadle na provázku, odkiaľ v roku 1973 prešiel do ústeckého Činoherného štúdia, kde hral do roku 1978, než sa odsťahoval do hlavného mesta Prahy. Tu sa stal členom Divadla Na zábradlí, kde divákov ohromoval v rade kreácií moderného aj klasického repertoáru. Na jeseň 1991 odišiel Bartoška s takmer celým súborom zo Zábradlí a vytvorili svoju vlastnú scénu, Divadlo Bez zábradlí spolu s kolegami Karlom Heřmánkom a Pavlom Zedníčkom. Tu pôsobí dodnes. Spoločne so Zuzanou Bydžovskou, Danou Morávkovou, Bohumilom Kleplom, Jiřím Menzlom a ďalšími hereckými osobnosťami vytvoril jedno z najlepších pražských divadiel, ktoré má predstavenia vždy na niekoľko týždňov dopredu vypredané. K filmu sa dostal Jiří Bartoška v roku 1975, keď debutoval v dráme Hřišťě režiséra Skalského ako stavebný inžinier Luděk Turna. Rok 1977 bol pre Bartošku viac ako úspešný. Režisér Jan Schmidt mu ponúkol úlohu v pravekej trilógii inšpirovanou knihami Eduarda Štorcha. Vo filmoch Osada havranú, Na Veliké řece a Volání rodu vytvoril Bartoška s Ludvíkom Hradílkom nezabudnuteľnú loveckú dvojicu Sokol a Havranpírko, ktorá zažíva veľa dobrodružstiev a napínavých príhod. Ešte v tom istom roku si stihol zahrať vedľajšiu úlohu v snímke Stíny horkého léta. Film získal Krištálový glóbus na MFF Karlovy Vary, ktorému bude o necelých dvadsať rokov prezidentovať práve Jiří Bartoška. V nasledujúcich rokoch nasledovali prevažne vedľajšie úlohy v mnohých kriminálkach, drámach a televíznych filmoch. Medzi tie divácky úspešné patria Drsná planina, Sluníčko na houpačce a televízne filmy JEHLA a CUKOR . Do hlavných úloh sa vrátil Bartoška v roku 1983, keď hral v komédií KATAPULT. Stvárnil tu postavu mladého inžiniera Jošta, ktorý stále žije stereotypný život, čo ho prestane po nejakej chvíli baviť, a preto sa rozhodne, že skúsi žiť súčasne niekoľko životov s inými ženami. V roku 1984 prišlo naraz veľa ponúk. Medzi nimi bola aj úloha doktora Skalku v kontroverznom seriáli Sanitka. Niektorí hovoria o tomto projekte ako o „socialistickom veľdiele“, niektorí ho zase nazývajú kultom. Podobné názory sprevádza ďalší seriál My všichni školou povinní. K päťdesiatemu výročiu prevádzky barrandovských filmových štúdií bol natočený dokument Barrandovské nocturno aneb Jak film tančil a zpíval, kde sa zišla celá rada vtedajších hviezd hudobného a hereckého neba. To sa samozrejme neobišlo bez prítomnosti riaditeľov a dôležitých osobností minulého režimu. Po predchádzajúcich dvoch veľkých seriáloch prišiel v rok 1985 konečne projekt, ktorý sa teší obľube aj v dnešnej dobe. Dobrodružný seriál Slavné historky zbojnické rozpráva o českých, maďarských a francúzskych zbojníkoch. Hlavnú úlohu vytvoril Bartoška tiež v úspešnej psychologickej dráme Tichá radosť. V roku 1987 si zahral po boku Magdy Vášáryovej v ďalšej dráme Južná pošta, rozprávajúcej o povojnovej situácií na južnom Slovensku. Jednu z najväčších úloh v kariére stvárnil vo sfilmovanom románe Eduarda Bassa Cirkus Humberto z roku 1988. Zatiaľ čo na politickej scéne sa pomaly schyľovalo k nežnej revolúcii, herci Hanzlík, Kemr, Bartoška, Brzobohatý a veľa ďalších vytvárali pod taktovkou Františka Filipa jeden z najlepších kultových seriálov českej kinematografie. V roku 1989 si Jiří Bartoška zahral s Jiřinou Bohdalovou vo sfilmovanej hororovej komédii Oscara Wilda Strašidlo Cantervillské. Za socializmu podpísal v roku 1977 tzv. Antichartu, ale aj petíciu za prepustenie Václava Havla z väzenia a Několik vět. 19. novembra spoluzakladal Občianske fórum, patril medzi blízkych Havlových spolupracovníkov. Na manifestácii 10. decembra 1989 oznámil na Václavskom námestí jeho kandidatúru na prezidenta ČSSR. Ďalšou úspešnou snímkou sa stala v roku 1991 tragikomická dráma Hřbitov pro cizince scenáristu Jiřího Hubača. Vojnový film rozpráva príbeh dvoch kamarátov, ktorí po príjazde z Anglicka, kde ako českí letci bojovali, museli prežiť martýrium. V ďalšej Hubáčovej dráme nazvanej Hostina si zahral Bartoška v roku 1993 spoločne s Ivanou Chýlkovou. Koniec deväťdesiatych rokov je Bartoškovým úspešným obdobím. Natočil slávne filmy Stůj, nebo se netrefím! alebo Je třeba zabít Sekala. Práve za úlohu pátra Flora v Sekalovi bol Bartoška prvý raz nominovaný na Českého leva. V roku 1999 nasleduje vojnová dráma odohrávajúca sa po podpísaní Mníchovskej dohody Všichni moji blízcí. Snímka získala Českého leva za najlepší film roka a sklenenú sošku si odniesol aj Jiří Bartoška za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. V novom storočí sa vracia po boku Ivany Chýlkovej v televíznom filme Hodina pravdy a hlavné úlohy si zahral v Ideálnom manželovi a Falošnom obvinení. Vo vedľajšej úlohe zažiaril v snímke Petra Zelenku Příběhy obyčejného šílenství a pána Boha stvárnil v jednej z najlepších porevolučných rozprávok Anděl páně. Účinkoval v tretej sérii seriálu Nemocnice na kraji města s podtitulom Nové osudy a objavil sa aj vo filme Don Quijote v Čechách. Bartoškov charizmatický hlas môžete počuť od roku 2006 pravidelne aj na televíznych obrazovkách, kde s Miroslavom Donutilom uvádza úspešné cestopisy Českej televízie Na ceste po.. Pán Jiří Bartoška okrem hrania v Divadle Bez zábradlí zastáva od roku 1994 funkciu prezidenta jedného z najstarších filmových festivalov na európskom kontinente v Karlových Varoch. Spoločne s umeleckou riaditeľkou festivalu a jednou z najlepších európskych filmových kritičiek, Evou Zaorálovou dokázali behom niekoľkých rokov doviesť tento festival na svetovú špičku a teraz je MFF Karlove Vary jedným z najprestížnejších filmových festivalov na svete so stále sa zvyšujúcim záujmom nielen českej verejnosti. V roku 2017 získal Českého leva za mimoriadny prínos kinematografii, spolu s Evou Zaoralovou. Medzi ďalšie filmy a seriály Jiřího Bartošku patria: Zkoušky z dospělosti, Triptych o láske, Had z ráje, Bratři Karamazovi, Proč se vraždí starší dámy, Malý pitaval z velkého města, Lekár umierajúceho času, Panoptikum města pražského, Básník, Miliónová láska, Rodáci, Zvonokosy, Ahmed a Hazar, Hříchy pro pátera Knoxe, Náhrdelník, Hostina, Divadelní román, Černokněžník, Velký případ, Hodina pravdy, Dobrá čtvrť, Vlna, Život a doba soudce A. K., Neviditelní, Čierne ovce, Noc klavíristy, Pumpaři od Zlaté podkovy, Třetí princ, Cesta kolem mé hlavy, Evropa tančila valčík, Divoká srdce, V žáru královské lásky, Svědek umírajícího času, Muka obraznosti, Krvavý román, Hellimadoe, Vášnivý polibek, Početí mého mladšího bratra, Podzimní návrat, Bolero, Experti, Líbáš jako Bůh, Líbáš jako ďábel. To je pre túto chvíľu odo mňa všetko. Tak ešte raz všetko najlepšie, pán Bartoška, a ešte veľa hereckých príležitostí Vám prajem.

Do písania a čítania už čoskoro, priatelia.

Tomi Hudák