Aký je náš názor na politiku?

Milí priatelia, my - malý kolektív zamestnancov nášho DSS sme vyjadrili svoj pohľad na súčasné politické dianie na Slovensku. Máme radi našu krajinu, záleží nám na nej, ako aj na dianiach v nej prebiehajúcich. Máme svoj spôsob riešenia problémov všetkého - začať pracovať na sebe...pretože si uvedomujeme, že kvalita nášho pohľadu na svet, rovnako ako kvalita našich skutkov závisí od kvality nášho vnútorného života. Môžeme parafrázovať Archimeda, ktorý povedal: "Dajte mi pevný bod a ja pohnem zemeguľou." Naše poznatky o živote možno zhrnúť takto: "Kto pohne sebou, pohne svetom." :-)

Vyjadreniami prispela Marcelka, Ľubka, Majka, Majko - zamestnanci časti nášho zariadenia, a to domova sociálnych služieb.

V dnešných dňoch počúvame zo všetkých strán o politickom dianí. Je to samozrejme pochopiteľné, veď voľby sú veľmi významná záležitosť. Vďaka výdobytkom techniky  (hlavne vďaka internetu) máme možnosť poznať vzájomne svoje názory  na dianie v politike. Vieme, ako sa na politikov díva rodina, kolegovia, priatelia, blízki známi, vzdialení známi,..., a oni vedia, aký je náš pohľad na vec. Jeden jav je veľmi nápadný a spoločný takmer na 100 percent – všetci sú na politikov buď nahnevaní alebo im sú politici hovorovo „ukradnutí“. Teraz je možné si pomyslieť, či sa čudujem, že to tak je...veď si to politici zaslúžili, aby sme sa na nich hnevali, alebo nad nimi hodili rukou. Nebudem sa teraz zamýšľať  z hľadiska náboženského, ako je možné, že takto praktizujeme vieru my Slováci, ktorí sa rátame takmer všetci medzi veriacich, ktorých hlavným znakom, skutkom, prejavom má byť láska. Stačí aj pohľad „fyzikálny“. Veľmi často sa prirovnáva všetko dobré, čo človek vytvára (city, slová, skutky) k svetlu, a negatívne prejavy človeka k tme. Nefilozofujme, berme to len fyzikálne. Ak niekto svojimi skutkami vyrába tmu (napr. klamstvom), je možné naňho reagovať  rovnako – tmou (napr. hnevom). Výsledkom je väčšia tma. Ak sa zareaguje na tmu svetlom (láskou, porozumením,...), tma sa zmenší, prípadne sa rozsvieti svetlo a tma je preč. Skúsme si predstaviť, čo sme doteraz  v procese okolo volieb vyrobili a vyrábame... A chceme, aby sa niečo zmenilo, resp. aby sa rozsvietilo. Je to nemožné. Ak chceme svetlo, musíme svietiť. Každý zodpovedá za seba, nakoľko svieti, a pomáha, aby bolo na Slovensku slnečno, alebo prispieva k zamračeniu či k polnočnej tme. Je úplne jasné, že mnou napísané slová sú najstaršou známou vecou, veď všetci sme už počuli rôzne formy múdrosti, ktorá hovorí, že tmu je možné presvietiť len svetlom. Tá múdrosť je určená našim duševným a duchovným prejavom, nie vede o elektrickom prúde, či o fotónoch.

Svietiť  neznamená všetko prijať, len sa usmievať, nič nerobiť. To v nijakom prípade. Jednoznačne je nevyhnutné konať, tvoriť, budovať, spolupracovať, spájať sily, a pri tom všetkom svietiť. Prečo by sme sa mali rozhodnúť inak? Majme sa radi, nech je lásky stále viac, aby sa  šírila a šírila. To je jeden zo spôsobov, akým môžeme byť Slovensku na úžitok J. To už bol  „nefyzikálny“  záver môjho príspevku J.

Želáme nášmu milému, drahému Slovensku, aby v ňom vládla láska.

Marcela Strhárská

Tohtoročné voľby boli plné prekvapení. To, že strana, ktorá je už dosť rokov súčasťou parlamentu, získala o čosi menší počet hlasov, a do vlády sa dostali aj strany, ktoré nikto nečakal, že by ich mohlo podporiť toľko (napr. až 200 tisíc) voličov, znamená len jedno, a to, že ľudia chceli zmenu, zmenu cien, pravidiel, zákonov, zmenu správania sa politikov aj ľudí voči sebe – čiže chceli pozitívnu zmenu. No tí, ktorí sa o tú zmenu zapríčinili, zrazu sa stávajú takými, akými  sme nechceli aby boli. Verbálne sa napádajú, osočujú sa,  majú medzi sebou programové či osobnostné nezhody. Títo ľudia by svojim správaním mali byť príkladom ostatným občanom, veď ako sa môžu politici, ktorí tvoria pravidlá a zákony  pre svoj národ správať ako hulváti? A toto správanie politikov sa potom zákonite premieta aj do ľudí.  Jeden preferuje tú stranu, druhý zase onú, a neštítia sa  svoje, často krát nenávistné či vulgárne názory šíriť po sociálnych sieťach. V tomto  prípade, myslím si platí, že násilie plodí len a len násilie (hoci verbálne).

Tak prosím vás zamyslite sa, čo by nám mohlo pomôcť? V prvom rade prijatie človeka, ako bytosti rovnocennej, ako bytosti, ktorá má právo na vlastný názor a jeho vyjadrenie. Však res publika – v doslovnom preklade vec verejná, má byť o názoroch ľudí, ale o názoroch, ktoré ľudí spájajú, o spolupráci a kompromisoch...  Chceme sa mať v tejto republike dobre? Tak začnime šíriť dobro, začnime od seba! Inak sa nikdy nič v našej spoločnosti nezmení, a nenávisť a arogancia sa bude prehlbovať. A to predsa, verím, že nikto nechce! Na záver by som pridala výstižný citát Petra Havránka: „Buď môžeme donekonečna nadávať, aký je svet zlé miesto, alebo môžeme ten istý čas využiť, aby sme tu to krásne miesto vytvorili.“

Ľubica Benkovská

Krúžkovali sme mená a verili sme, že Slovensko sa pohne dopredu. Každý očakáva, že poslanci  budú uznávať a chrániť základné ľudské hodnoty, že budú dbať o dobro každého občana.  Aká však v skutočnosti bude vláda? Nájdu spoločnú reč tí, ktorí ju majú tvoriť? To sa pýta  dnes asi každý...

„Aby sme dali do poriadku svet, musíme dať do poriadku najprv štát, aby sme dali do poriadku štát, musíme dať do poriadku rodinu, aby sme dali do poriadku rodinu, musíme rozvíjať svoj osobný život, aby sme rozvinuli svoj osobný život, musíme najprv napraviť svoje srdce,“ hovorí  Konfucius.

Keby sa touto myšlienkou riadili všetci ľudia, a teda aj politici,  ináč by to na Slovensku vyzeralo.

Miesto toho  s obavou sledujeme TV, čítame správy a vidíme, ako politici hľadajú chyby na sebe navzájom... Robili to už pred voľbami, akoby mysleli, že čím viac nakydajú a očiernia tých druhých, tým čistejší a krajší budú v očiach voličov oni  a čím viac ponížia ostatné strany, tým viac to povýši tú ich.  Nevidia snáď dôležitosť spolupráce... ? Každý človek má niečo, čo je dobré, pozitívne... Tak isto aj každá strana má ciele, ktoré napomôžu k budovaniu spoločnosti.  Aké pekné by bolo, keby každá z nich  vložila to najlepšie, čo má, pre spoločné dobro nás všetkých... Kritizovaním a nadávaním na iných sa nič nezmení. Je potrebné budovať a stavať , nie ničiť.

Ktosi múdry raz povedal: „Stretnutie je začiatok, súdržnosť je pokrok a spolupráca je úspech.“  Áno, zvolili sme si ľudí, ktorí sa stretli a majú vytvoriť vládu, ktorá tu bude pre ľudí.  A len  vtedy, ak budú spolupracovať a spájať sa, môžu niečo dosiahnuť.

Čo tiež vnímam ako veľmi  dôležité pre dobré fungovanie spoločnosti je to, aby ľudia mali voči sebe úctu, aby si každý vážil toho druhého človeka. Má predsa právo na našu úctu aj napriek tomu, že zastáva iný názor, ako my... Keď dokážeme myslieť na iných,  na  ich dobro, keď im budeme prejavovať  lásku,  napomôžeme tým  k lepšiemu a krajšiemu  svetu.

Mária Dubecká

Voľby sú veľmi dôležitým nástrojom v každej demokratickej krajine. Raz za 4 roky môže každý z nás vyjadriť svoj názor na smerovanie Slovenska. Možnosť voliť je právo, nie je to povinnosť. Podľa mňa voľby by mali byť povinné. Iba vtedy by to bolo objektívne vyjadrenie ľudí. Máme u nás veľmi veľa politických strán, z ktorých si môžeme vybrať. Myslím si, že je potrebné zmeniť celý súčasný politický systém. Ľudia musia voliť politické strany, nemôžu voliť priamo konkrétne osobnosti. Politici sa zaujímajú o občanov len dva týždne pred voľbami, potom na nich zabudnú a robia si čo chcú. Navzájom sa hádajú a nehľadajú konštruktívne riešenia, ktoré by viedli ku všeobecnému dobru. Myslia len na seba a na svojich kamarátov. Pýtam sa, môžeme my občania urobiť niečo pre to, aby sa to zmenilo k lepšiemu? Ak áno, tak čo?

Moja odpoveď na prvú otázku:  My občania nielenže môžeme, ale aj máme urobiť všetko, čo vieme, aby sa politické a spoločenské dianie zmenilo k lepšiemu.

Moja odpoveď  na druhú otázku: Prestaňme všetci  nadávať a kritizovať a namiesto toho sa snažme spolupracovať a budovať. Potom sa zmení všetko.  Tento princíp by mali dodržiavať všetci občania a na prvom mieste tí, ktorí chcú riadiť našu krajinu ako politici.

Marián Kozák