Výlet do Budapešti

Jedného dňa sme sa ako Partia z Inklubu vybrali do Budapešti. Chceli sme sa ísť pozrieť na vianočné trhy a na rôzne iné miesta.

Bolo nás asi 15. Ja som sa o tomto výlete dozvedel náhodou, keď som volal s Mariánom Kozákom. Potreboval som sa ho niečo opýtať. Keď som sa o tomto výlete dozvedel, veľmi ma to potešilo, ale nevedel som hneď povedať či pôjdem alebo nie, pretože som musel vyriešiť niekoľko prekážok, ktoré mi bránili v tom, aby som išiel na výlet.

Keďže odchod do Budapešti bol naplánovaný na 8:00 ráno a príchod do Košíc až vo večerných hodinách, tak som si musel najprv nájsť ubytovanie v Košiciach na jednu noc. Pri hľadaní ubytovania v Košiciach mi pomohol Janči, ktorý našiel jeden penzión. Ja som si tak isto hľadal ubytovanie, ale penzión do ktorého som telefonoval, tak mi tam nikto nedvíhal telefón. Nakoniec na druhý deň ráno v danom penzióne telefón zodvihli a zarezervoval som si izbu na jednu noc. Po zarezervovaní ubytovania som zistil, že mám ďalší problém. Bál som sa, či stihnem prestúpiť z vlaku, ktorým som cestoval z Vrútok do Košíc. Tento problém mi taktiež pomohol vyriešiť Janči, ktorý mi povedal, že môžem ísť s niektorými ďalšími ľuďmi z našej partie autom. Nakoniec som sa dohodol s Jančim, že ma bude čakať na vlakovej stanici v Košiciach.

Keď sa mi podarilo vyriešiť všetky tieto problémy, tak som mal veľkú radosť, že ako partia pôjdeme na spoločný výlet a že budeme mať veľa zážitkov a zažijeme veľa zábavy. Ešte som sa ani nestihol stretnúť s partiou v daný deň a zábava sa už začala. Keď som prišiel na vlakovú stanicu v Košiciach, mal som ešte čas, tak som sa rozhodol, že si pôjdem kúpiť kávu a vodu. Najprv som si sadol na kávu a keď som sa rozhodol ísť si kúpiť vodu, pri odchode som si zabudol v kaviarni telefón na stole, ale mal som šťastie, pretože čašníčka danej kaviarne si to všimla a mi ho podala, za čo som jej bol nesmierne vďačný. O pár minút na to prišiel Janči, mohli sme vyraziť.

Cesta do Budapešti, bola bez problémov a ubehla nám rýchlo, pretože sme sa celú cestu rozprávali. Cesta do Budapešti nám trvala asi 3 hodiny, už si presne nepamätám, ale ubehla nám rýchlo. V Budapešti sme sa mali stretnúť na vlakovej stanici s ostatnými, ktorý išli vlakom. Keď sme sa stretli, tak sme sa spoločne odfotili a išli na metro, ktorým sme sa odviezli na námestie, kde sme sa išli pozrieť na vianočné trhy. Ja osobne, som sa metrom viezol asi 2 krát za život, jazdu som si užil. Na vianočných trhoch sa mi veľmi páčilo, boli tam pekné stánky a pekný tovar. Ja som si síce na vianočných trhoch nič nekúpil, ale chcel som nájsť nejaký obchod so suvenírmi. Pri hľadaní takého obchodu mi pomohla Marcelka a keď už sme taký obchod našli, rozhodol som sa kúpiť pár magnetiek, aby som mal pamiatku a urobil radosť ľuďom, ktorých má rád a ktorí s nami nemohli na výlet do Budapešti ísť. Keď sme vyšli z obchodu, chcel som si dať nejaký obed. Ten som si kúpil na vianočných trhoch, kde ma nemilo prekvapila cena za klobásu s chlebom, ktorá mi prišla privysoká. Povedal som si „nevadí“ a naobedoval som sa s ostatnými.

Po návšteve vianočných trhov sme sa vybrali na prechádzku po námestí, kde sme sa opäť spoločne odfotili. Počas prechádzky sme sa odfotili aj pri jednom jazierku a dokonca pri budove Maďarského parlamentu. Po prechádzke sme išli na lanovku, ktorou sme sa išli pozrieť na jedno pekné miesto, kde boli pekné výhľady na Budapešť. Na tom mieste sme boli asi hodinu a potom sme išli na lanovku späť. Keď sme vystúpili z lanovky, tak sme išli niektorí vlakom a niektorí autom domov.

Mne osobne sa v Budapešti veľmi páčilo a verím, že si podobný výlet niekedy zopakujeme a verím tomu, že nás bude viac a že to bude viacdňový výlet.

Adam Pohánka