Jan Nedvěd a Příbuzní v Brezne
23. 09. 2025 Autor: Tomáš Hudák
Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, vítam vás pri čítaní môjho nového článku. Oslovujem hlavne vás, fanúšikovia folku, konkrétne milovníkov krásnych melódií a ešte krajších textov bratov Jana a Františka Nedvědovcov.
Medzi ich fanúšikov patrím aj ja už niekoľko rokov. K počúvaniu ich hudby som pričuchol prostredníctvom otca, ktorý ich tiež počúva a má ich piesne tiež rád. Medzi moje obľúbené piesne patria: Růže z papíru, Podvod, Na kameni kámen, Frankie Dlouhán, Valčíček a mnohé ďalšie.
Pošťastilo sa mi vidieť ich oboch aj naživo. Bohužiaľ, Jan Nedvěd sa momentálne hudbe nevenuje, ale verme, že sa ešte k hudbe vráti a postaví sa na hudobné pódiá. František Nedvěd nás, bohužiaľ, pred vyše štyrmi rokmi navždy opustil. Ale nemusíme smútiť, priatelia, bratia Nedvědovci nám tu po sebe zanechali svojich dvoch nasledovníkov - Jan syna Jana mladšieho a František syna Vojta.
V tomto článku sa budeme venovať prvému menovanému, Janovi Nedvědovi mladšiemu a skupine Příbuzní. Vyberieme sa spolu na ich koncert v Brezne. Bol som na ňom spolu so svojím otcom a jeho priateľkou Majkou. Milí priatelia, prajem vám príjemné čítanie. Verím a dúfam, že sa mi to podarilo, a že vás aj tento môj koncertný zážitok zaujme. Robil som pre to všetko. Ako inokedy, aj teraz som sa snažil vyrozprávať vám svoj nový príbeh čo najlepšie.
Tento koncert sa konal v sobotu 26.10. 2024 o 19-tej v Dome kultúry. Jan Nedvěd mladší vystúpil spolu so svojou manželkou, speváčkou Hankou Nedvědovou a kapelou Příbuzní v zložení: Jiří Oršulík – basgitara a spev, Jan Oršulík – gitara a spev a Dan Oršulík – bicie.
Koncert začal piesňou Růže z papíru. Ďalej zazneli piesne: Na kameni kámen, Frankie Dlouhán, Igelit, Kohout, Kytka, Máme jen sebe, Podvod, Rosa na kolejích, Tulácký ráno a Valčíček. Pri tejto piesni som si spomenul na svoju maminu, ktorá túto pieseň mala veľmi rada. Priznám sa, poplakal som si pri nej. Ja viem, chlapi neplačú, ale nemohol som inak. Bolo to silnejšie ako ja a premohlo ma to. Čo už so mnou? Aj ja som len človek a viem sa dojať, keď to na mňa príde. Mamina už s nami, žiaľ, byť nemôže, ale verím, že tam zhora sa na nás pozerala a bavila sa spolu s nami.
V rámci koncertu Jan junior spomenul Jana seniora a zaspomínal si aj na svojho strýka Františka. V jednom momente koncertu vytiahli na pódium jednu diváčku a tá si s nimi zaspievala kúsok piesne Na kameni kámen. Musím uznať, tá diváčka mala pekný hlas, to ocenil aj sám Jan. Poslednou piesňou, ktorá na koncerte v Brezne odznela, bola pieseň Banská Bystrica.
Priatelia, blížime sa do cieľovej rovinky článku. V jeho závere by som rád vyzdvihol výkon nielen kapely, ale predovšetkým samého Jana juniora. Koncert som si užil. Nepoznám ich vlastnú tvorbu, ale po tom, čo som videl a počul, ako predviedli piesne Jana a Františka Nedvědovcov, poviem len dve slová: klobúk dole. Aj tu platí, že „jablko nepadlo ďaleko od stromu“. Jan junior sa naozaj potatil. To je, samozrejme, aj prípad Františkovho syna Vojta. Ale keďže toto je článok o Janovi Nedvědovi mladšom, narážal som konkrétne na neho.
Kým dopíšem tento článok, rád by som poďakoval svojmu otcovi za to, že mi umožnil zažiť ďalší krásny nezabudnuteľný večer a koncert. Oci, ďakujem!!!!
A na vašu pozornosť, milí moji priatelia, sa už teraz teším pri svojom novom článku. Do čítania a do písania nabudúce, priatelia!
Tomáš Hudák
Zdroj: